Dokument, ktorý na internete prezradil, čo nemal, je už zase stiahnutý. Ale už je to vonku: päť krajín, šesť základní, na nich asi 150 atómových bômb NATO.
Našťastie už to rovnako všetci dávno vedeli. Ale aj tak: počas studenej vojny by sa kvôli tomu skoro zatváralo.
Občas sa však takýto spravodajský kiks stane, a tak Európa a Rusi konečne spoľahlivo vedia, kde sú americké jadrové zbrane, ktoré majú slúžiť v prípade najvyššej núdze na obranu NATO.
Potvrdené krajiny
A tiež to majú potvrdené štyri európske krajiny, kde sú tie atómové zbrane skladované. Belgicko, Taliansko, Nemecko a Holandsko to tušili na 200 percent, ale zvyčajne sa o tom hovorilo s relativizujícím slovkom údajne. Vojaci totiž neradi ukazujú karty.
Piatou krajinou je Turecko, kde sa o tom jasne vedelo. Okrem iného aj preto, že po potlačenom pokuse o "puč" pred tromi rokmi sa špekulovalo, že USA na základni Incirlik zvyšuje ostrahu plotov aj atomových zbraní a vôbec uvažujú, že ich z Turecka možno pre väčší pokoj radšej odsťahujú.
Takže ak chcete podať niekam tajnú správu, tu je zoznam, kde má NATO atómové zbrane:
- Nemecký Büchel, veľká letecká základňa asi šesťdesiat kilometrov južne od Kolína nad Rýnom. Atómoviek je tam 20. Pre ich použitie musia vydať súhlas jednak Američania, tak Nemecko ako hostiteľská krajina. Je to štandardný postup platný vo všetkých ďalších štátoch.
- Údajne až 30 atómoviek je na leteckej základni Aviano v severnom Taliansku, šesťdesiat kilometrov od Benátok.
- Ďalšou atómovou základňou v Taliansku je Ghedi-Torre, kde má byť v súčasnej dobe okolo 20 jadrových zbraní.
- V Belgicku pri holandských hraniciach je letecká základňa Kleine Brogel, kde je 10 až 12 atómoviek. Belgicko nikdy ich rozmiestnenie na svojom území oficiálne nepotvrdilo.
- V Holandsku je umiestnených 22 atómových bômb, čo pred časom potvrdil aj premiér Rutte. Nachádzajú sa na leteckej základni Volkel na juhu krajiny.
- Omnoho ďalej je základňa v tureckom Incirlik, je až pri sýrskych hraniciach, kde je pripravených 50 bômb.
Správy o počtoch bômb na jednotlivých základniach sa často rozchádzajú, každopádne by sa ich počet mal pohybovať okolo 150 (možno až 180) kusov, pretože to je množstvo dohodnuté v rámci NATO.
Verejné tajomstvo vyzradil bývalý podplukovník
Mená jednotlivých základní (ktoré však už roky viseli na internete) prezradil kanadský poslanec Joseph Day. Ten sa stal zradcom tak, že bol poverený vypracovať správu pre Parlamentné zhromaždenie NATO, čo je skupina poslancov z členských krajín, ktorá má konzultačný charakter.
Správa, ktorá sa volá "Nová éra jadrového odstrašenia? Modernizácia, kontrola zbrojenia a spojenecké jadrové sily ", ale nakoniec asi odstrašila hlavne NATO.
Bol tam totiž len tak, ako samozrejmosť, uvedený menný zoznam atómových základní. Doteraz bol tajný. Aspoň oficiálne. Náhle to bolo na internete aj s pečiatkou NATO. A tak to rýchlo stiahli a vyšla nová verzia, už bez zoznamu.
Takže opäť nikto nič nevie, nepriateľ tápe...
Každopádne vieme, že vo všetkých prípadoch ide o atómové bomby typu B61. To sú taktické zbrane, ktoré môžu niesť nálož o sile 0,3 až 340 kiloton. Nálož, ktorá vybuchla nad Hirošimou, mala silu 16 kiloton.
Zbrane strážia americkí vojaci, ale v prípade nasadenia by bomby boli naložené do lietadiel krajín, kde sa nachádzajú.
Chudák Day bol asi zmätený tým, že tajný počet atómových základní bol uvedený všade možne, takže mu ani trochu nepripadal ako tajný. A to býval podplukovníkom.