Ursula von der Leyenová sa stane prvou ženou na čele Európskej komisie. V tajnom hlasovaní europoslancov získala jej nominácia podporu 383 hlasov, oznámil predseda europarlamentu David-Maria Sassoli.
Nemecká politička, ktorú do funkcie v čele komisie nominoval summit EÚ začiatkom tohto mesiaca, potrebovala najmenej 374 hlasov.
Blízka spolupracovníčka Angely Merkelovej sa pred tromi rokmi dostala do slovnej výmeny so slovenským europoslancom a šéfom SaS Richardom Sulíkom.
Pár dní po referende o brexite v roku 2016 spolu diskutovali v nemeckej televízii ARD o odchode Veľkej Británie a budúcnosti Európskej únie.
Sulík v debate kritizoval šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a bývalého predsedu europarlamentu Martina Schulza. "Je to ich hanba, ich prehratý zápas, že Briti sú vonku," povedal Sulík, podľa ktorého nesú práve európske elity zodpovednosť za brexit.
"Kde je konštruktívny príspevok?"
"A čo ste vy, ak sa smiem spýtať?" Odvetila mu Von der Leyenová, za čo si vyslúžila potlesk nemeckého publika. "Čo teraz, čo myslíte? Povolaním, vzdelaním alebo národnosťou?" Pýtal sa slovenský europoslanec.
Nemecká ministerka mu odpovedala, že je členom Európskeho parlamentu. "Takže patríte k tým, ktorí tvoria Európu. Moja otázka na vás je, kde je konštruktívny príspevok?"
Podľa Sulíka bolo jeho príspevkom to, že nehlasoval za Junckera. "No to je výborný konštruktívny príspevok," reagovala von der Leyenová.
Kritika za odmeny aj plagiátorstvo
Ursula von der Leyenová je ministerkou obrany od decembra 2013. Stala sa vôbec prvou ženou v tomto úrade v Nemecku. Od roku 2009 je tiež podpredsedníčkou CDU a poslankyňou Bundestagu.
V ostro sledovanej funkcii ministerky obrany čelila niekoľkým vypätým situáciám. Kvôli škandálu okolo dvoch vojakov, ktorí zrejme chystali teroristický útok, oznámila reformu ozbrojených síl.
Vo funkcii čelila kritike za veľkorysé odmeny, ktoré ministerstvo obrany malo platiť externým poradcom. Prípadom sa zaoberá vyšetrovací výbor nemeckého parlamentu.
Kritiku tiež vyvolali jej úvahy o tom, že by Nemecko mohlo do armády prijímať občanov iných krajín Európskej únie.
Pred rokmi čelila plagiátorskej kauze, ale v marci 2016 nakoniec senát Lekárskej vysokej školy v Hannoveri rozhodol o tom, že si môže ponechať doktorát, aj keď v jej dizertačnej práci z roku 1990 boli nájdené opísané pasáže.