Poslanci Európskeho parlamentu včera schválili vznik dočasného vyšetrovacieho výboru o údajných aktivitách americkej spravodajskej služby CIA v EÚ a kandidátskych krajinách. Slovenskí poslanci Monika Beňová (Smer) a Miroslav Mikolášik (KDH) sa stali členmi tejto 46-člennej komisie. Aféru s možnými väznicami CIA, v ktorých mali Američania alebo iní agenti mučiť a neoprávnene zadržiavať ľudí, vypukla v novembri minulého roka. Vyšetrovací výbor EP má zistiť, či agenti CIA alebo spravodajských služieb tretích krajín "unášali a zadržiavali podozrivé osoby na tajných miestach alebo v izolácii". Ministerka zahraničných vecí USA Condoleeze Riceová vlani v decembri na stretnutí s kolegami v sídle NATO v Bruseli uviedla, že mučenie väzňov nie je súčasťou protiteroristickej stratégie.

Slovenskí poslanci
Vznik komisie Mikolášik označil za " jasný politický signál toho, že Európska únia si ctí vládu zákona". Na otázku, či vie o podozreniach, podľa ktorých malo byť najmenej jedno tajné väzenie na Slovensku, Mikolášik pre HN uviedol, že podľa jeho správ "máme záruky, že tajné väzenia na Slovensku neexistovali". S Beňovou bude spolupracovať pri preverovaní správ o možnej existencii takýchto zariadení na Slovensku. "Ide o tajné informácie, o ktoré budeme žiadať jednotlivé vlády," vysvetlila Beňová. Kým Mikolášik z príslušných slovenských ministerstiev už dostal záruky o tom, že na Slovensku CIA neväznila a nemučila väzňov, Beňová chce už budúci pondelok požiadať rezortných ministrov o stretnutie. "Dúfam, že k nám budú ústretoví," zhrnula Beňová pre HN.

Možné sankcie
Členov výboru bude tiež zaujímať, či sa k väzňom správali neľudsky, kruto, ponižujúco na území členských alebo kandidátskych krajín. EP chce vedieť, že či v takýchto prípadoch nedošlo k porušeniu článku 6 Zmluvy o Európskej únii, článkov 2, 3, 5, 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, Charty základných ľudských práv a ďalších medzinárodných dokumentov. Zároveň chcú poslanci zistiť, či sa medzi zadržanými vyskytli občania EÚ a či členské štáty o takýchto praktikách vedeli. Výbor by mal výsledky vyšetrovania predložiť najneskôr do štyroch mesiacov od začiatku svojho pôsobenia. Poslanci zároveň vyzvali Spojené štáty, aby zatvorili tábor Guantanámo na Kube, kde od roku 2001 zadržiavajú viac ako 500 väzňov.

Kandidáti o nevine
EP bude žiadať, aby výbor predložil plénu všetky zhromaždené informácie, z ktorých by mal eventuálne vyvodiť dôsledky aj pre vzťahy EÚ. Rumunsko je spolu s Bulharskom kandidátom na vstup do Európskej únie. Podľa informácií z Bruselu zohráva založenie výboru aj úlohu brzdy na prijatie Bukurešti do únie už budúci rok. Viacero politických skupín v EP vyjadrilo v minulosti presvedčenie, že Rumunsko by si malo počkať ešte rok, teda do roku 2008. V prípade, že sa ukáže rumunská spolupráca s americkými službami v aktivitách spojených s mučením a unášaním, je pravdepodobné, že Bukurešť bude musieť čeliť pokusu o pozastavenie prístupového procesu. Rumunský prezident Trajan Bracescu využije nastávajúce zasadanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu, aby prišiel presvedčiť predsedu EK José Manuela Barrosa o rumunskej nevine.