Predsedníčka nemeckej sociálnej demokracie (SPD) Andrea Nahlesová sa po neúspechu svojej strany vo voľbách do Európskeho parlamentu vzdá v pondelok svojej funkcie. V utorok rezignuje aj na post šéfky sociálnodemokratických poslancov v Spolkovom sneme.
Jej kroky môžu mať vplyv aj na celú vládu veľkej koalície CDU/CSU a SPD, ktorú vedie kancelárka Angela Merkelová (CDU). Práve Nahlesová totiž patrila medzi najsilnejších stúpencov jej pokračovania v SPD.
Štyridsaťosemročná Nahlesová sa stala ďalšou politickou obeťou série výrazných neúspechov SPD z posledných rokov. Jej predchodca na čele strany Martin Schulz sa rozhodol odísť z funkcie začiatkom minulého roka, potom čo sociálni demokrati v parlamentných voľbách zo septembra 2017 získali len 20,5 percenta hlasov.
Nahlesová ho nasleduje po eurovoľbách, v ktorých jej strana tento negatívny rekord ešte prekonala, keď dostala len 15,8 percenta hlasov. Pre SPD, ktorá je najstaršou nemeckou demokratickou stranou, to bol nielen najhorší výsledok v celonemeckých voľbách v dejinách spolkovej republiky, ale dokonca od poslednej tretiny 19. storočia.
V dôsledku volebného debaklu sa Nahlesová rozhodla, že nechá svojich spolustraníkov v utorok hlasovať o tom, či si želajú jej zotrvanie vo funkcii predsedníčky frakcie. Bolo pritom zrejmé, že ak bude neúspešná, skončí aj ako šéfka strany.
Ešte pred hlasovaním sa však jasne ukázalo, že nemá dostatočnú podporu. "Diskusia vo frakcii a početná odozva zo strany mi ukázali, že nemám na výkon svojich funkcií nutnú podporu," napísala dnes Nahlesová všetkým členom SPD.
Podporu rodáčka z Porýnia-Falcka nemala už ani u verejnosti. Prieskum verejnej mienky z minulého týždňa ukázal, že tri pätiny Nemcov sú za to, aby opustila post šéfky SPD. Rovnaký názor pritom zastávalo aj 59 percent voličov sociálnej demokracie.
Kto Nahlesovú na čele strany nahradí, zatiaľ nie je jasné. Zálusk na post si dosť možno robí minister financií Olaf Scholz. Je však veľmi pochybné, či v situácii, keď mnoho straníkov požaduje zásadnú zmenu smerovania SPD, môže získať dostatočnú podporu.
Ďalšou neznámou je, aký postoj nový predseda zaujme k pokračovaniu už tretej vlády veľkej koalície za posledné štyri volebné obdobia. Sociálni demokrati sa pre vznik vlády už vlani vyslovili so škrípaním zubov.
Odvtedy navyše - aj kvôli sérii porážok v krajinských a teraz európskych voľbách - ich podpora veľkej koalícii klesá. Sú totiž presvedčení, že úspechy vlády sú pripočítané Merkelovej, zatiaľ čo neúspechy primárne im.