Ratifikácia európskej ústavy by mala pokračovať aj napriek jej odmietnutiu v referendách vo Francúzsku a v Holandsku. Zhodli sa na tom v piatok v Paríži francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký kancelár Gerhard Schröder, rovnako ako v Poľsku premiéri krajín tzv. Vyšehradskej štvorky - Českej republiky, Poľska, Slovenska a Maďarska.
"Myslím si, že ratifikačný proces má pokračovať, aby boli rešpektovaní ostatní (členovia EÚ) a demokracia," povedal Chirac. Kancelár Schröder posúdil, že je príliš skoro na to, aby sa z víťazstva "nie" vo Francúzsku a v Holandsku vyvodzovali nejaké závery. Desiatka krajín ústavu už ratifikovala - z vyšehradských štátov Slovensko a Maďarsko. Po jej zamietnutí zatiaľ iba Veľká Británia oznámila, že ratifikáciu zmrazuje. Väčšina ostatných krajín podporuje pokračovanie ratifikácie, predovšetkým čaká na summit EÚ koncom budúceho týždňa. Len potom sa uskutočnia ďalšie referendá, Francúzsko a Nemecko zhodnotí situáciu, povedal Schröder. Iný prístup by bol podľa neho "predčasný". Dal tak najavo, že o osude ústavy by sa nemalo rozhodnúť skôr než na summite koncom roka.
Aj napriek tomu, že podpora ústavy v ČR a Poľsku v poslednom období klesá, český premiér Jiří Paroubek sa o osud prípadného hlasovania neobáva. "Ľudia potrebujú správny impulz na to, aby sa mohli orientovať," uviedol po stretnutí so svojimi kolegami Marekom Belkom z Poľska, Mikulášom Dzurindom zo Slovenska a Ferencom Gyurcsányom z Maďarska. Premiéri sa stretli v poľskom meste Kazimierz Dolny. Chirac a Schröder, ktorých krajiny tradične tvorili motor EÚ, sa zišli na konzultácie už druhý raz po tom, čo Francúzi v referende 29. mája zasadili ústave a celej európskej integrácii vážny úder.
"Sme v období krízy. Je nevyhnutné, aby sme sa zjednotili a je jasné, že každý musí prísť s odpoveďou, ktorá túto jednotu umožní," povedal Chirac. "Najmä naši britskí priatelia musia vziať do úvahy zmeny a nevyhnutnosť väčšej spravodlivosti. Je tu problém v tom, ako uzmieriť Európanov s Európou. Musíme Európanom vrátiť dôveru," povedal francúzsky prezident v narážke na vysokú nezamestnanosť v rade krajín i prevládajúci pocit nedôvery voči bruselskej byrokracii.