Zuzana Čaputová, zvolená v druhom kole prezidentských volieb, sa stala prvou ženou v tejto funkcii na Slovensku. Pridáva sa tak k ďalším jedenástim úradujúcim prezidentkám, ktoré vedú svoje krajiny naprieč svetom.
V zozname sú zaradené podľa toho, ako dlho sú v úrade.
Litovská prezidentka Dalia Grybauskaiteová je v prezidentskom úrade už druhé volebné obdobie. Do funkcie ako prvá litovská prezidentka nastúpila na jar 2009. V roku 2017 nekompromisne kritizovala ruské manévre, ktoré sa odohrávali na hraniciach Pobaltských štátov a Poľska.
Možno aj z toho dôvodu si vyslúžila prezývku litovská Železná lady. Oceľová magnólia, ako ju zvyknú tiež prezývať, má čierny opasok v karate. Grybauskaiteová krátko po zvolení Čaputovej prostredníctvom sociálnej siete zagratulovala.
Congratulations Zuzana Čaputová, President-elect of #Slovakia! Wishing lots of success serving your country and its people!
— Dalia Grybauskaitė (@Grybauskaite_LT) 30. marca 2019
Marie-Louise Coleirová Precaová je od roku 2014 prezidentkou Malty. Vo veku 55 rokov sa stala najmladšou prezidentkou Malty a druhou ženou, ktorá zastáva tento úrad.
Futbalová fanúšička
Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová sa stala prvou ženou v prezidentskej funkcii, odkedy získalo Chorvátsko v roku 1991 nezávislosť. Konzervatívna populistka Grabarová-Kitarovičová z Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ) tesne zvíťazila v prezidentských voľbách nad vtedajším prezidentom Ivom Josipovičom.
Grabarová-Kitarovičová v minulosti zastávala funkcie ministerky zahraničných vecí a veľvyslankyne v USA. Futbaloví fanúšikovia si môžu spomenúť na jej pamätnú gratuláciu národnému futbalovému tímu po prehratom finálovom zápase s Francúzskom na majstrovstvách sveta v Rusku.
Luka Modric gets a hug from the President of #CRO ? pic.twitter.com/1THB9X51wW
— Match of the Day (@BBCMOTD) July 15, 2018
Vidjá Déví Bhandáríová sa stala prezidentkou Nepálu a prvou ženou v úrade, ktorý zastáva od roku 2015. O rok na to ju Forbes zaradil do zoznamu 100 najmocnejších žien sveta. V minulosti bola členkou komunistickej strany a ministerkou obrany. Viedla mnoho kampaní zameraných na environmentálne povedomie a práva žien.
Hilda Heineová sa ujala funkcie prezidentky Marshallových ostrovov v roku 2016. Stala sa tak ôsmou hlavou štátu týchto tichomorských ostrovov a prvou osobou, ktorá tam získala doktorát. Je zakladateľkou skupiny pre práva žien. Po nástupe Donalda Trumpa na post prezidenta USA vyjadrila znepokojenie v otázke jeho postojov ku klimatickým zmenám.
Proud that the Marshall Islands has today submitted a more ambitious Paris Agreement target to the @UNFCCC over a year in advance of the 2020 deadline. Puts us on a straight line trajectory to net zero emissions by 2050 & commits us to produce a National Adaptation Plan in 2019.
— Dr. Hilda C. Heine (@President_Heine) November 22, 2018
Taiwan má už viac ako dva roky prezidentku Cchaj Jing-wen z Demokratickej pokrokovej strany, ktorá presadzuje nezávislosť ostrova od Číny. Cchaj Jing-wen je vo funkcii hlavy štátu od roku 2016. V minulosti pôsobila ako vysokoškolská učiteľka práva.
Nenašla uplatnenie, neskôr sa stala prezidentkou
Estónsky parlament v roku 2016 do čela krajiny zvolil Kersti Kaljulaidovou, ktorá pôsobila v Európskom dvore audítorov. V súboji o kreslo nemala protivníka, na jej podpore sa vopred dohodla väčšina parlamentných strán.
Kaljulaidová sa narodila v Tarte, druhom najväčšom meste Estónska. Vyštudovala biológiu na tamojšej univerzite a má titul aj z manažmentu. So svojím odborom však nenašla uplatnenie, a tak pracovala mladá matka najprv pre telekomunikačnú spoločnosť a neskôr pre investičnú banku, píše web Estonian world.
Do politiky sa dostala v roku 1999, kedy nastúpila ako ekonomická poradkyňa vtedajšieho premiéra Marta Laara. O tri roky neskôr sa ako prvá žena dostala do vedenia estónskej elektrárne.
V 46-tich rokoch sa stala prvou a zároveň najmladšou prezidentkou jedného z Pobaltských štátov. Kaljulaidová bola v minulosti členkou strany pravicovej konzervatívnej Vlasti. Je druhýkrát vydatá, celkovo má štyri deti a je už starou mamou.
Halimah Yacobová vykonáva funkciu prezidentky Singapuru od roku 2017 a stala sa vôbec prvou prezidentkou v dejinách tejto ázijskej krajiny. Yacobová sa stala po 47 rokoch prvou príslušníčkou malajzijskej menšiny vo funkcii prezidenta Singapuru.
Aj ostrovy Trinidad a Tobago majú svoju prezidentku, ktorou je Paula-Mae Weekesová. Politička, právnička a sudkyňa Weeksová sa stala šiestou hlavou štátu tohto karibského ostrovného štátu. Do funkcie nastúpila v marci 2018 a stala sa prvou ženou, ktorá vykonávala funkciu prezidenta krajiny.
Zewde Sahleová-Worková sa stala prezidentkou Etiópie v roku 2018, kedy ju jednomyseľne zvolili etiópski poslanci. Je dlhoročnou diplomatkou, ktorá pôsobila ako osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Antónia Guterresa v Africkej únii.
Prezidentkou Gruzínska je vdova, ktorej problémom je gruzínčina
Bývalá gruzínska ministerka zahraničia Salome Zurabišviliová vyhrala prezidentské voľby v Gruzínsku s 59,52 percentami hlasov. Zurabišviliová, ktorá vystupovala ako nezávislá kandidátka, sa tešila podpore vládnej strany Gruzínsky sen. Presadzuje vyvážený vzťah krajiny k Rusku a západným štátom.
V rokoch 2004 až 2005 bola gruzínskou ministerkou zahraničia. Stala sa prvou ženou v tejto funkcii v histórii Gruzínska a je aj prvou prezidentkou Gruzínska.
Zurabišviliová sa narodila v Paríži gruzínskym emigrantom, ktorí do Francúzska utiekli pred boľševickou diktatúrou. Pred voľbami v roku 2018 čelila kritike, že nevie dobre po gruzínsky.