Takmer päťsto dní od jeho vstupu do platnosti sa dá konštatovať, že v Španielsku sa najmenej rešpektujú práva nefajčiarov, nevynímajúc deti a tehotné ženy.
Zákon má pritom jasné pravidlá. Zákaz fajčenia je na verejných priestranstvách či v hromadných prostriedkoch. Reštauračné zariadenia s rozlohou viac ako 100 štvorcových metrov musia mať priestory pre fajčiarov aj nefajčiarov. V prípade menších podnikov môžu rozhodnúť vlastníci, či budú fajčiarskou alebo nefajčiarskou zónou. Až 99 percent z nich zostalo však pre fajčiarov. Reštauračné zariadenia svoje rozhodnutie obhajujú tým, že protifajčiarsky zákon ničí ich biznis. O ľudskom zdraví ani nemá zmysel diskutovať, veď od prijatia zákona prestalo fajčiť v Španielsku len jedno percento ľudí, pričom až 31 percent vo veku 18 až 65 rokov fajčí každý deň.
Biznis je biznis, a tak sa fajčí všade: aj na autobusových zastávkach, univerzitách a dokonca i v nemocniciach, kde chýbajú označenia o zákaze fajčenia povinné pre verejné priestranstvá. Rok 2006 sa síce niesol v znamení 1 300 pokút a viac ako 1 800 žalôb, zdá sa však, že tie putovali do lampárne. Zdravotné organizácie totiž alarmujú, že regionálne vlády, do kompetencie ktorých patrí kontrola dodržiavania tohto zákona, poskytuje veľa výnimiek, čím sa antitabakový zákon stáva slabým čajovým odvarom. A ministerstvo zdravotníctva nemieni sprísniť platný zákon.
StoryEditor
V Španielsku sa fajčí o dušu
Španielsko, rovnako ako Slovensko, je jednou z krajín, ktoré sa rozhodli sprísniť protifajčiarsky zákon a sankcie za jeho porušovanie. V krajine bol antitabakový zákon už pred jeho prijatím veľkým strašiakom.