Ruské pravoslávne Vianoce sprevádzalo v severnejšie položených oblastiach krajiny množstvo snehu a mráz až do - 15 stupňov. Prezident Vladimir Putin, ktorý mal v minulých rokoch vo zvyku jazdiť po celej federácii a raz strávil sviatky aj v sibírskom Jakutsku, tentoraz navštívil rodný Petrohrad.
Na vianočnú omšu zašiel do Chrámu premeny Spasiteľa a pripomenul, že práve tu ho šesť týždňov po narodení v novembri 1952 pokrstili. "Matka rozprávala, že ma priniesla spolu so susedkou pokrstiť. Urobili to potajomky pred otcom, ktorý bol členom komunistickej strany," povedal Putin.
Historka o tajnom krste sa objavila v minulosti v rôznych podobách. O tom, že je pokrstený, sa vraj Putin dozvedel až v roku 1993, keď ešte ako funkcionár petrohradskej radnice išiel s delegáciou na služobnú cestu do Izraela.
"Pred odchodom mu jeho matka prezradila zrejme najväčšie tajomstvo a dala mu maličký krížik," napísal v roku 2001 časopis Sobesednik.
Pravoslávni idú s ním
Podľa Putinovej bývalej tlačovej hovorkyne Natalie Timakovovej sa vzťah ruského prezidenta k náboženstvu radikálne zmenil, keď v auguste 1996 vyhorela Putinovi chata a hliníkový krížik od matky zostal v spálenisku neporušený. Timakovová však tiež tvrdila, že si Putin už nepamätal miesto svojho krstu. Spomenul si o niekoľko rokov neskôr a práve na Chrám premeny Spasiteľa, ktorý je spojený so súčasným vedením ruskej pravoslávnej cirkvi.
V dokumentárnom filme Patriarcha zroku 2016 Putin vyslovil domnienku, že ho krstil pop Michail Gunďajev, otec súčasného moskovského patriarchu Kirilla. Gunďajev starší tú v čase Putinovho krstu skutočne pôsobil, neskôr tu slúžil aj jeho syn a Kirillov starší brat Nikolaj, ktorý má stále čestnú funkciu opatrovateľa chrámu.
Mnoho náhod naraz vzbudilo už v minulosti podozrenie, že tu niečo nesedí. "Je divné, prečo sa nikto nezaujíma o matriky Chrámu premeny Spasiteľa, ktoré sú v centrálnom archíve mesta," píše napríklad blog múzea Andreja Rubljova.
Vzťahy medzi pravoslávnou cirkvou a vedením štátu neboli v posledných sto rokoch od pádu cárskeho režimu nikdy tak dobré ako dnes. Putin ide cirkvi v ústrety a pravoslávni kňazi sú oporou Kremľa. Úplne iné to bolo za sovietskych čias, kedy boľševici vyhlásili náboženstvo za tmárstvo, búrali chrámy a kňazov posielali do gulagov.
Skoro utopený Jeľcin
Bezmála všetci sovietski vodcovia boli pokrstení, aj keď o tom nehovorili - napríklad u Leonida Brežneva (vládol 1964-1982) sa záhadne stratili všetky matriky, ktoré by to mohli dokázať. Josif Stalin (pri moci 1922-1952) v mladosti takmer vyštudoval bohoslovecký seminár, v počiatkoch svojho vládnutia však cirkev tvrdo potláčal.
Otočil však počas ťažkých chvíľ druhej svetovej vojny, keď potreboval podporu obyvateľstva. Uvoľnenie sa však týkalo len pravoslávnej cirkvi, ktorá mohla obnovovať kostoly a zvoliť si patriarchu. Po Stalinovej smrti nastúpil Nikita Chruščov (1953-1964), absolvent troch ročníkov vidieckej cirkevnej školy, ktorý sa občas nechtiac prežehnal. Na najvyššom poste opäť siahol vo vzťahu k náboženstvu k represiám.
Tajný krst prekonal aj prvý ruský prezident Boris Jeľcin (1991-1999). Pop vraj vtedy za každé dieťa dostával od rodičov pohárik vodky, a to sa ani nie dvojročnému Borisovi skoro stalo osudným.
"Prišiel na mňa rad až niekedy popoludní, keď sa pop len s námahou držal na nohách. Ponoril ma do kade s vodou, lenže potom sa zarozprával a úplne na mňa zabudol," popisoval Jeľcin priebeh obradu, ktorý neskončil tragicky len vďaka rýchlemu zákroku matky: "Báťušku to však nijako nerozhádzalo. Len povedal: vydržal si takú skúšku, znamená to, že budeš silný," spomínal prvý ruský prezident, ktorý sám neskôr čelil výčitkám kvôli prílišnému pitiu.
V HNtelevízii si pozrite archívny rozhovor s Alexandrom Dulebom o situácii v Rusku z marca 2018: