Kremeľ dramaticky zmenil pohľad na emigrantov. Koncom minulého roka schválil program, ktorého cieľom je zabezpečenie podpory krajanov. Niečo podobné malo k dispozícii kedysi cárske Rusko. Sovietsky zväz v nich videl len odpadlíkov. Putinovo Rusko však dospelo k názoru, že emigranti -- dnes asi pätnásť miliónov ľudí -- môžu byť starej vlasti veľmi prospešní a že by mohli v jej prospech lobovať tak, ako to dokážu napríklad židia či Poliaci.
Minister zahraničných vecí Igor Ivanov považoval za nutné výslovne požiadať pracovníkov ruských veľvyslanectiev a konzulátov, aby od základu zmenili svoj postoj voči bývalým občanom Sovietskeho zväzu, predtým nie vždy ústretový.
"Lobisti pomáhajú nájsť najlepšie riešeniu akéhokoľvek problému," uviedol pre časopis Itogi Gregg Meanjack, manažér americkej lobistickej firmy Public Relations Inc. "Za záujmy Moskvy v USA však spravidla lobujú Američania. Rusi s tým ešte nezačali."
Podľa predstáv Kremľa by medzi ruskými emigrantmi mali vzniknúť jadrá skupín, ktoré by presadzovali národné záujmy Ruska. Bude to stačiť?
V uplynulých dvoch rokoch sa nesmelé pokusy získať si týchto ľudí minuli účinkom. Je to dané už tým, že príslušníci starej emigrácie, ktorí dokázali žiť spolu vďaka spoločnej antikomunistickej orientácii a emigranti noví, ktorí vo svojom pragmatizme nie sú zaťažení nijakými ideologickými predsudkami, len veľmi ťažko hľadajú spoločnú reč.
"Emigrácia bola celé desaťročia voči vlasti nepriateľská. Ale tieto dôvody pominuli. Emigrácia sa musí spojiť a podporiť Rusko," povedal pre noviny Nezavisimaja gazeta francúzsky finančník a politik ruského pôvodu Arkadij Gajdamak.
Ruskožidovský spisovateľ Edurad Topol, ktorý žije v USA a ktorého politické trilery idú v USA veľmi dobre na odbyt, je skeptický: "To je problém, ktorý vyrieši až čas."
Lenže s ubiehajúcimi rokmi sa mnohí emigranti starej vlasti nutne odrodia.
"Moji dvaja synovia odmietajú hovoriť po rusky," hovorí Viktor Suvorov, ďalší úspešný spisovateľ, ktorý pred štvrťstoročím ušiel do Británie ako plukovník vojenskej rozviedky.
Rusko dúfa, že by mohlo vo svoj prospech viac využiť i tých krajanov, ktorí v zahraničí pracujú ako vedci. Priemerná mzda vedeckého pracovníka v USA je 3 500 dolárov, v Rusku iba sto -- ale Kremeľ sa domnieva, že by bývalých krajanov bolo možné presvedčiť pre lobovanie už tým, že bude apelovať na ich vlastenecké cítenie. Špičkových ruských vedcov, pracujúcich v cudzine na základe zmluvných podmienok, je asi 120-tisíc.
Rusko má za sebou štyri vlny emigrácie. Tá prvá sa začala ešte v roku 1861, keď cár zrušil nevoľníctvo, a trvala do roku 1915. Ruskú ríšu vtedy opustilo 4,3 milióna osôb. Takmer tri milióny z nich sa usadili v USA. Po roku 1917 odchádzali Rusi z politických dôvodov. Mierili prevažne do Belehradu a Berlína, neskôr do Prahy a Paríža. Politický charakter mala i sovietskym štátom mimoriadne tvrdo regulovaná emigrácia v dobách Sovietskeho zväzu. Bola motivovaná politicko-etnickými dôvodmi. Šlo hlavne o vycestovanie židov do Izraela a návrat povolžských Nemcov do vlasti.
V poslednom desaťročí Rusko opustilo asi 1,1 milióna osôb. Väčšia časť z nich sa usadila v Nemecku -- 570-tisíc osôb a na druhom mieste je Izrael s 256-tisícmi vysťahovalcov. Odhaduje sa, že v ČR sa v tomto období trvalo usídlilo do 30-tisíc Rusov. Emigrácia nadobudla opäť ekonomický charakter, pretože ideológia komunizmu -- tŕň v oku tzv. starých emigrantov a ich potomkov -- prestala platiť. (hn/gaf)