Na tomto mieste stoja každoročne tisícky holandských detí. Obdivujú tucty mohutných železných vrát v pozadí, počúvajúc rozprávanie o strašnej prírodnej katastrofe, ktorá tento prímorský štát postihla pred 52 rokmi. Aby sa neopakovala, Holanďania vybudovali zložitý systém hrádzí, ktorý rozsiahle vysušené územie ochraňuje pred vodami Severného mora.
V roku 1953 rozbúrené more pretrhlo hrádze na viac ako 450 miestach. Zomrelo takmer 1 900 ľudí, zničených bolo 47 000 domov a budov. "Vtedy sme si povedali, že niečo podobné sa už nemôže opakovať," hovorí Maarten van der Vlist, pracovník holandského úradu dopravy, verejných prác a vodného hospodárstva, čo je inštitúcia zodpovedná za ochranu ľudí pred prírodnými katastrofami. Vláda do zlepšenia ochrany investovala miliardy guldenov. Systém hrádzí sa dočkal veľkorysej modernizácie, pričom vznikli nové poldre, umelé ostrovy, ako aj 62 železných vrát, chrániacich územie ležiace pod úrovňou morskej hladiny. Vyčíňanie živlov na juhu USA sa teraz teraz pre holandských politikov stalo mementom, na základe ktorého preverujú vlastné plány zásahu v prípade nečakávaných udalostí.
"New Orleans je pre nás dobrou lekciou. Je to reálny prípad zaplavenia mesta, ktorého prežitie závisí od kvality preventívnych opatrení. Teraz nám budú ľudia viac veriť," je presvedčený van der Vlist.
Vedci sú si zajedno v tom, že najväčšou prírodnou hrozbou v budúcnosti budú i pre Európanov záplavy. Potenciál živelných katastrof v dôsledku všeobecného otepľovania je taký vysoký, že Európska únia už pripravuje súbor opatrení, ako čeliť tomuto nebezpečenstvu.
Veľmi prísna holandská ochrana je projektovaná tak, že morské hrádze zničí teoreticky už len búrka, aká sa štatisticky vyskytne raz za desaťtisíc rokov, hrádze na riekach majú zodpovedať 1 250-ročnej vode. Podobné americké programy počítajú len s obdobím od 30 do 100 rokov. "Naša úroveň bezpečnosti je vyššia ako kdekoľvek inde na svete," neskrýva hrdosť Huib de Vriend, riaditeľ nadácie Delft Hydraulics, ktorá sa celosvetovo zaoberá hodnotením činnosti vlád a firiem pri predchádzaní katastrofám. Podľa neho holandskí vedci a politici v posledných rokoch radikálne zmenili východiská protipovodňovej ochrany. Pomaly ustupujú od stavania stále vyšších a hrubších hrádzí a prikláňajú sa skôr k pružnému systému reakcie, ktorý počíta s budovaním dostatočného rezervného priestoru pre absorbovanie záplav -- i napriek tomu, že sa stretli s ostrým odporom poľnohospodárov, ktorých by v takom prípade bolo potrebné evakuovať. (hn/gaf)