Čoraz častejšie platí, že i na najvyššie priečky sa dá vystupovať na vysokých podpätkoch. Takýto silný ťah na bránku ženy v politike ešte nemali. Vzostup silných žien, ako píše v časopise Newsweek americký politológ Fareed Zakaria, je "tichým, nie príliš spomínaným trendom posledného desaťročia". Spoločnosť vďaka tomu zaznamenáva veľké zmeny. Počas minulého víkendu sa v tomto smere stala udalosťou číslo jeden voľba novej hlavy štátu v Čile. Ako prvou čílskou prezidentkou bola zvolená 55-ročná Michelle Bacheletová. Ďalším takýmto príkladom je prvá africká prezidentka Libérijčanka Ellen Johnsonová-Sirleafová.
Symbol zmierenia
"Kto by si bol pomyslel pred dvadsiatimi, desiatimi alebo piatimi rokmi, že si Čile zvolí na čelo ženu! Zdalo sa to neuveriteľné, ale bolo to možné, pretože to ľudia chceli a demokracia to umožňuje." Takto charakterizovala v emotívnom prejave po vyhlásení výsledkov svoje víťazstvo Bacheletová. V štvrtých voľbách od pádu vojenského režimu v roku 1990 jej dalo hlas 53 a pol percenta voličov.
Jednou z najsilnejších stránok usmievavej a spontánnej Bacheletovej je podľa analytikov to, že predstavuje nový typ vodcu, ako neformálna a emocionálna, ktorá je blízko ľudu. V rozhovoroch
o sebe hovorieva, že zosobňuje všetky hlavné hriechy v krajine: je žena, socialistka, neveriaca a žije odlúčená od manžela (rozvod je v Čile legálny iba od novembra 2004). Popularitu si Bacheletová, ktorá okrem španielčiny hovorí po anglicky, po nemecky, po francúzsky a po portugalsky, získala už v rokoch 2002 až 2004. Vtedy ako prvá žena v Latinskej Amerike viedla ministerstvo obrany. V tejto funkcii sa jej podarilo rozptýliť nedôveru Čiľanov voči armáde.
Verná socialistka
V úrade hlavy štátu chce Bacheletová pokračovať v kurze trhovej ekonomiky, ktorý praktizovali aj jej predchodcovia z koalície Dohoda strán pre demokraciu, ktorá v krajine vládne už 15 rokov. Bacheletová by tiež rada reformovala dôchodkový systém, aby zmenšila priepasť medzi chudobnými a bohatými. Čile je síce jednou z najvyspelejších krajín Južnej Ameriky, pod hranicou chudoby tam však stále žije asi 19 percent obyvateľov. Už od mladosti sa Bacheletová angažovala v Socialistickej strane (PS), najprv ako členka Socialistickej mládeže. V roku 1995 ju zvolili do ústredného výboru PS a o štyri roky neskôr pomáhala s volebnou kampaňou terajšiemu prezidentovi Ricardovi Lagosovi, ktorý si ju potom vybral ako ministerku zdravotníctva. Za dva roky v tejto funkcii (2000 - 2002) začala Bacheletová reformu zdravotníctva, vďaka ktorej už napríklad môžu matky pobudnúť so svojimi deťmi v nemocnici, otcovia môžu bežne asistovať pri pôrode či lekárske ordinácie fungujú v zime i počas víkendov.
Železná prezidentka
Obnovenie práva a poriadku v krajine sužovanej viacročnou občianskou vojnou chce zaviesť v západoafrickej Libérii jej nová prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová. Jej včerajšiu inauguráciu v hlavnom meste krajiny Monrovia sprevádzali sprísnené bezpečnostné opatrenia. Na poriadok dohliadalo napríklad 500 príslušníkov mierových jednotiek OSN a pri pobreží krajiny kotvili dve vojnové lode amerického námorníctva. Úloha hlavy štátu v občianskou vojnou zničenej Libérii by bola nepochybne ťažká pre každého. To, že Johnsonová-Sirleafová dostala prezývku "železná lady", však tiež o niečom svedčí. I keď sama tvrdí, že chce do prezidentského úradu vniesť "materskú citlivosť" sťaby liek na zahojenie stále ešte čerstvých rán. Jej skúsenosti z 30-ročnej politickej kariéry a predovšetkým jej kvalifikácia sú navyše nespochybniteľné. Dokazuje to aj jej mimoriadna obľuba u vzdelanej elity v krajine.
Rozvážna ekonómka
Libéria ma za sebou devastujúcu 14-ročnú občiansku vojnu, ktorá sa skončila v roku 2003. Tento konflikt úplne zničil infraštruktúru v krajine a proti sebe obrátil stúpencov rôznych frakcií. Kľúčovou podmienkou ďalšieho rozvoja krajiny je celonárodné zmierenie. Johnsonová-Sirleafová je bývalá ekonómka Svetovej banky. Má pomerne jasno v tom, čo je potrebné na naštartovanie hospodárskej obnovy krajiny. V rozhovore pre BBC uviedla, že je skúsenou političkou a vie, ako na to. Podľa pozorovateľov nová prezidentka zmysel pre realitu balí do optimizmu, ktorý Libéria v tejto chvíli potrebuje. "Táto výzva je obrovská, niet o tom pochýb. Ale Libéria nie je chudobná krajina. Boli sme obdarení prírodnými zdrojmi, ktoré zatiaľ neboli využité. Máme dostatok ľudských zdrojov, nielen doma, ale i v zahraničí," zdôraznila Johnsonová-Sirleafová. Podľa nej sa zatiaľ vedenie krajiny nedostávalo do rúk správneho manažmentu, ktorý by zabezpečil, aby sa zdroje využili pre blaho ľudu.
Ambiciózne Francúzky
Víťazstvo Bacheletovej zvyšuje vo Francúzsku záujem o ženy ako kandidátky v prezidentských voľbách, ktoré budú na jar budúceho roku. V popredí pozornosti je najmä niekoľkonásobná bývalá socialistická ministerka Ségolene Royalová. Prieskumy verejnej mienky už dlhšie obdobie dávajú Royalovú na čelo možných kandidátov opozičnej Socialistickej strany. Prieskum pre Figaro Magazine ju dokonca postavil do pozície najpopulárnejšieho francúzskeho politika. "Prezidentské" ambície neskrýva ani terajšia francúzska ministerka obrany Michele Alliotová-Marieová. Niektorí komentátori sa už pohrávajú s predstavou, že táto populárna pravicová politička sa stretne v dueli o najvyšší post krajiny práve s Royalovou. V súčasnosti medzi štáty, na čele ktorých stojí žena, patria aj Írsko (Mary McAlleseová), Lotyšsko (Vaira Víkeová-Freibergová), Filipíny (Gloria Macapagalová-Arroyová) a Fínsko, kde obľúbená Tarja Halonenová ide o dva týždne obhájiť svoj post na druhé funkčné obdobie.