Budúci rok sa chystá astronaut Matthias Maurer na Mesiac. Ale taký, ktorý je vzdialený iba kúsok od nemeckého Kolína. Tam totiž budujú vedci s pomocou Európskej vesmírnej agentúry akúsi skúšobnú základňu LUNA, ktorá má simulovať podmienky na skutočnom Mesiaci.

Kým v dobýjaní vesmíru hrali v minulosti prím štáty, dnes štafetu preberajú súkromné firmy. Pekný prehľad nájdete aj tu. Svedčí o tom aj požiadavka od NASA, ktorá otvorene volá po pomoci o pristátie na Mesiaci. A vyzerá to, že firmy na to reagujú pozitívne, keďže aj napríklad Airbus sa zapojil do súťaže o výlet na Mesiac. Aby sa na tento cieľ zamerala NASA jej nariadil koncom minulého roka aj prezident Trump.

Cieľ je vybudovať základňu na Mesiaci, ktorá by slúžila ako odrazová plocha na ďalšie vesmírne výpravy. Kľúčové bude zabezpečiť energiu zo zľadovatelého z mesačného povrchu, ktorý ukrýva v sebe kyslík a vodík. Ak sa to podarí, vesmírne objavy nebudú zaujímať iba vedcov, ale aj firmy, ktoré budú mať ekonomickú motiváciu.

Ďalšími kľúčovými vecami bude vyťažiť z pôdy vodu a naučiť sa v uzavretom ekosystéme vypestovať si potraviny. Toto všetko znamená, že kolonizácia Mesiaca bude otázkou politickej vôle a ekonomickej výhodnosti, nie technologickej náročnosti. „Keď sa nám ich podarí vyriešiť, absolútne verím, že permanentné obývanie Mesiaca sa uskutoční,“ dodáva Maurer.

Prečo narástol populizmus a čo s ním?

O vlne populizme sa toho popísalo už veľa. Komentátor Martin Wolf z Financial Times sumarizuje tri nové knihy, ktoré analyzujú tento fenomén. Pokušenie populizmu od ekonomického historika Barryho Eichengreena tvrdí, že zabojovať musí najmä súčasný establišment, ktorý nemá dobré karty v rukách a že „neexistujú ľahké riešenia“.

Novinár Robert Kuttner by radšej „kapitalizmus vrátil späť do klietky“, z ktorej vyliezol v 80-tych rokoch dvadsiateho storočia. Jeho naratív v knihe Môže demokracia prežiť globálny kapitalizmus? je veľmi podobný viacerým ľavicovým autorom. A to, že deregulácia, rozmach finančníctva, pokles odborov a narastajúca ekonomická nerovnosť spravila z umierneného trhového systému nespútaný turbokapitalizmus, ktorý pre mnoho ľudí vytvára neistotu.

Zaujímavý pohľad poskytuje britský makroekonóm Charles Dumas v knihe Populizmus a ekonómia. Podľa neho sú príčinou tri udalosti: príchod miliárd lacných pracovníkov z Indie, Číny a krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ďalej technologická zmena a veľké prebytky na účtoch krajín najmä v Nemecku, Číne a Japonsku.

Všetci traja autori sa zhodujú, že ekonomické faktory zohrali veľkú úlohu pri náraste populizmu. No ťažko hádzať celú vinu iba na neoliberalizmus, ako ho chápe Kuttner. Odpovedať na podvratné sily však musia politici. A to je problém. Pretože establišment stráca dôveru a populisti sú v poskytovaní liekov na problémy oveľa horší ako v pomenovaní samotných problémov. Každopádne hrozí, že keď sa dostanú k reálnej moci (v USA už Trump vládne), súčasný status quo nezreformujú, ale zničia.

Američania prišli o 3,4 milióna pracovných miest

Toľko pracovných pozícií stratili Spojené štáty ako dôsledok obchodu medzi nimi a Čínou medzi rokmi 2001 až 2017 a je to aj dôvod, prečo sa priemyselná výroba v štátoch úplne neobnovila. To sú závery štúdie viac doľava orientovaného amerického inštitútu Economic Policy Institute. Tri štvrtiny „stratených“ miest tvorili tie z priemyslu. Najviac zasiahnuté štáty boli California (562,500 stratených miest), Texas (314,000), New York (183,500), Illinois (148,200), and Pennsylvania (136,100). Samozrejme, medzinárodný obchod je stále kľúčom k bohatstvu štátov, no má aj bočné efekty, ktoré môžu bolieť.

Britská verejnosť nerozumie brexitu

Ľudia na ostrovoch nerozumejú základným faktom okolo brexitu. To sú závery novej štúdie od Policy Institute na King´s College, ktorá sa pýtala 2 200 ľudí vo veku od 18 do 75 rokov. Základné zistenia:

• Iba 29 percent opýtaných si správne myslí, že migranti z európskych štátov zaplatia o 4,7 miliardy libier viac na daniach ako reálne zo systému dostanú. Až 42 percent zástancov odchodu z Únie si myslí, že o spomínané 4,7 miliardy dostanú viac ako odovzdajú na daniach.
• 65 percent zástancov odchodu z Únie, ktorí sa radia k labouristom alebo konzervatívcom, je schopných uveriť, že Británia posiela do Európy 350 miliónov libier.
• Oslovení si mysleli, že iba 36 percent investícii pochádza z EÚ. V skutočnosti je to pritom až 63 percent zo všetkých zahraničných investícií.
• Iba 6 percent obyvateľstva Británie tvoria cudzinci z EÚ. Tamojšia verejnosť však hádala, že ich je tam až 16 percent.

Dvojnásobne narástol počet facebookárov nad 65 rokov

Americký prieskumný inštitút Pew Research Center publikoval zaujímavých 8 faktov o Američanoch a najpopulárnejšej sociálnej sieti na svete. Dáta sú za tento rok.

• 68 percent dospelých používa Facebook. V roku 2012 to bolo iba 54 percent. (YouTube využíva až 73 percent z nich)
• 74 percent dospelých ho využíva aspoň raz za deň
• Až 43 percent dospelých získava správy z Facebooku
• 54 percent dospelých si updatlo nastavenia súkromia za posledných 12 mesiacov (konkrétny prieskum bol robený v júni tohto roka)
• 53 percent dospelých nie celkom rozumie, prečo sa im niektoré príspevky objavujú na nástenke, inými slovami, nerozumejú ako Facebook funguje
• Facebook využíva 74 percent žien oproti 62 percentám mužov
• Zdvojnásobil sa počet používateľov nad 65 rokov. Kým v roku 2012 sieť využívalo iba 21 percent seniorov, v roku 2018 to bolo 41 percent
• U mladých počet používateľov klesol. Z výskumu v rokoch 2014 až 2015 vyplynulo, že 71 percent mladých (13 až 17 rokov) používalo Facebook. Toto číslo dnes kleslo na 51 percent. Medzi mladými je oveľa populárnejšie YouTube (85 percent) či Instagram (72 percent)
• Až sedem z desiatich detí v domácnostiach, ktoré majú ročný príjem pod 30-tisíc dolárov používa Facebook. Naproti tomu v domácnostiach, ktoré zarobia ročne viac ako 75-tisíc dolárov, Facebook používa iba 36 percent tínedžerov.