Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev oznámil, že požiadal prezidentov štátov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, aby mu pomohli potlačiť nepokoje v jeho krajine.
Hovorí o "teroristickej hrozbe", informovala agentúra TASS. Vojenskú alianciu na čele s Ruskom tvorí niekoľko štátov niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Kazachstanom v súčasnej dobe zmietajú nepokoje, ktoré pôvodne začali ako protesty proti zdraženiu skvapalneného ropného plynu.
Riadenie teroristických skupín
"Dnes som sa obrátil na hlavy štátov vojenskej aliancie s prosbou o poskytnutie pomoci Kazachstanu pri prekonávaní tejto teroristickej hrozby. V skutočnosti už nejde len o hrozbu, ale o podkopávanie celistvosti štátu a hlavne o útok na našich občanov, ktorí ma ako hlavu štátu žiadajú, aby som im urýchlene pomohol," vyhlásil vo večernom televíznom vystúpení Tokajev.
Podľa jeho slov je táto žiadosť úplne na mieste.
Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti je Ruskom vedená vojenská aliancia niekoľkých bývalých sovietskych republík, ktorá má byť protiváhou NATO. Jej členmi sú okrem Kazachstanu a Ruska aj Arménsko, Bielorusko, Kirgizsko a Tadžikistan.
Tokajev podľa TASS ďalej vyhlásil, že v najväčšom kazašskom meste Almaty "riadia teroristické skupiny, ktoré sa zmocňujú budov infraštruktúry". "A predovšetkým sa zmocňujú zariadení, kde sa nachádzajú ručné strelné zbrane," uviedol.
Prezident dnes prehovoril v televízii už druhýkrát v priebehu niekoľkých hodín, poznamenala agentúra Reuters, podľa ktorej sú súčasné nepokoje v stredoázijskej krajine najhoršie za viac ako desať rokov.
Tvrdé zakročenie
V celej krajine bol dnes podľa ruských tlačových agentúr vyhlásený výnimočný stav.
Prezident Tokajev pod tlakom demonštrácií odvolal vládu a okrem iného vyhlásil, že preberá funkciu predsedu bezpečnostnej rady, ktorú doteraz zastával jeho predchodca v najvyššom úrade Nursultan Nazarbajev, a že chce postupovať "s maximálnou tvrdosťou".
Protesty vypukli na začiatku januára po zrušení cenového stropu na plyn, ktorého ceny sa potom zdvojnásobili. Vláda v utorok požiadavkám demonštrantov ustúpila a sľúbila znížiť ceny plynu o viac ako 50 percent, demonštrantov tým však neupokojila.