Ženy z bosnianskej Srebrenice dodnes straší nočná mora z júla 1995. Jednotky bosnianskych Srbov vtedy zabili tisíce ich synov, manželov i otcov. Jednou z týchto žien je Nura Alispahičová. Srbi ju pripravili o 16-ročného syna. Len pred vyše rokom sa dozvedela, čo sa s jej dieťaťom stalo. Pomohla jej v tom náhoda -- zábery odvysielané v televízii, ktoré ukazujú posledné chvíle Azmira Alispahiča. "Na vlastné oči som videla, ako tie zvieratá zabili môjho syna. Mal len 16 rokov. Videla som ho, bol druhý v rade. Strkali doňho. Otočil sa a vidím, že je to môj Azmir. O pár sekúnd mu strelia do hlavy. On padá," spomína nešťastná matka na chvíle, keď v júni 2005 uvidela v televízii záznam z popravy svojho dospievajúceho dieťaťa.
Je to len jeden z 8 000 ľudských príbehov, ktoré sa nezmyselne skončili v júli 1995. Svet dodnes nedokázal nájsť jednoznačnú odpoveď na to, kto je hlavným vinníkom obrovskej tragédie. Jedni tvrdia, že ide o samostatnú akciu bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča a politického lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča, ďalší sú presvedčení, že popravy boli vykonané na základe priameho nariadenia z Belehradu. Viac svetla do prípadu nevniesol ani Medzinárodný súdny dvor (MSD) v holandskom Haagu, ktorý sa zaoberal žalobou Bosny voči Srbsku. Najvyššia súdna inštancia OSN včera rozhodla, že masakra srebrenických Moslimov bola síce genocídou, nemá ju však na svedomí Srbsko. Išlo vôbec o prvý verdikt MSD v prípade, keď jedna krajina obžalovala druhú. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, ktorý rovnako ako MSD sídli v Haagu, pritom ešte v roku 1995 obvinil z genocídy v Srebrenici Karadžiča a Mladiča. Obaja sa odvtedy skrývajú na neznámom mieste, pravdepodobne mimo územia Bosny.
Slovenský politológ Tomáš Zálešák si napriek rozhodnutiu Medzinárodného súdneho dvora myslí, že režim bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča nesie istú zodpovednosť za to, čo sa v Srebrenici 11. júla 1995 odohralo. Ani súčasná vládna garnitúra v Belehrade však podľa neho ešte neurobila všetky opatrenia na to, aby sa od tejto etapy srbských dejín očistila. "Dnešná reprezentácia v Belehrade má prinajmenšom morálnu povinnosť vyrovnať sa s touto časťou histórie a vykonať potrebné kroky," povedal pre HN Zálešák. Podľa neho by sa predovšetkým mala postarať o vydanie Karadžiča a Mladiča spravodlivosti.