Severokórejský vodca Kim Čong-un je oficiálne pri moci už desaťročie. Presne pred desiatimi rokmi, 30. decembra 2011, sa stal najvyšším veliteľom Kórejskej ľudovej armády.
Príliš mladý. Príliš slabý. Príliš neskúsený. Od chvíle, keď sa Kim Čong-un pred desiatimi rokmi po náhlej smrti svojho otca Kim Čong-ila ujal moci, sa mu podarilo vyvrátiť všeobecné pochybnosti, ktoré sprevádzali jeho prvé pokusy o rozšírenie brutálnej dynastickej nadvlády jeho rodiny nad Severnou Kóreou, napísala agentúra AP .
Analytici predpovedali, že by sa KĽDR po smrti Kim Čong-ila mohla dočkať nejakej obdoby regentskej vlády, kolektívneho vedenia alebo dokonca vojenského prevratu.
Ale Kim Čong-un akékoľvek pochybnosti rozdrvil s pomocou stoviek popráv a čistiek zameraných proti členom vlastnej rodiny i predstaviteľom „starej gardy“.
Absolútna moc
Toto nemilosrdné upevnenie moci spolu s budovaním nadživotného kultu svojej osobnosti, ktorá sa zdá byť ako stvorené pre starostlivo vedenú televíznu propagandu, umožnilo Kimovi dať jasne najavo, že jeho moc je absolútna.
Severokórejský štátny denník Rodong sinmun pri príležitosti výročia vo svojom úvodníku napísal, že Korejská ľudová armáda sa stala pod Kimovým vedením "najsilnejšou armádou na svete".
Výročie Kimovho nástupu k moci prichádza v čase, keď KĽDR zvolala zasadnutie Ústredného výboru vládnucej Kórejskej strany práce, aby prediskutovala strategické plánovanie na nadchádzajúce mesiace.
Podľa agentúry Jonhap budú závery zjazdu pravdepodobne oznámené po jeho skončení formou uznesenia. Zatiaľ však nie je jasné, ako dlho bude stranícke zhromaždenie trvať. Pozorovatelia očakávajú, že by sa mohlo skončiť koncom tohto týždňa.
Desaťročnú vládu severokórejského vodcu sprevádza niekoľko bizarností, ktoré mu však pomohli upevniť moc v krajine.
Zákaz nosiť čierny kabát
Severokórejský vodca Kim Čong-un napríklad zakázal občanom nosiť kožené kabáty. Ako hlavný dôvod uviedol, že až príliš Severokórejčanov kopírovalo jeho štýl.
Kožený kabát sa stal v krajine populárny v roku 2019, kedy ho mal Kim oblečený počas televízneho vysielania. Spočiatku sa dovážali kožené kabáty z Číny, kedy si ich mohli dovoliť iba bohatí občania.
Keď sa však dostala do zeme syntetická koža, tak sa doslova spustila lavína s napodobeninami vodcovho slávneho plášťa. Čoskoro ich začalo predávať takmer každé severokórejské trhovisko a mnoho mladých mužov malo svoj vlastný kožený kabát.
Kim Čong-un sa preto nakoniec rozhodol k radikálnemu kroku a zakázal všetkým, okrem seba, nosiť čierne kožené kabáty. Aby sa zastavilo nosenie tejto lacnej napodobeniny, módna polícia hliadkuje v uliciach a zabavuje bundy predajcom a všetkým občanom, ktorí ich vlastnia.
Veľa mladých mužov protestuje a odvoláva sa na to, že si kabáty zakúpili za vlastné peniaze a nie je dôvod im ich teda brať.
Polícia na ich sťažnosti však reaguje tým, že nosenie napodobenín odevu, ktorý nosí vodca, je iba „nečistým trendom“, ktorý spochybňuje autoritu Kim Čong-una.
Aj pre ženy zo Severnej Kórey platí zákaz nosenia kabátu. Čierny kožený plášť nosila aj diktátorova sestra Kim Jo Čong, o ktorej sa mnohí domnievajú, že by mohla byť ďalšia v rade, ktorá povedie krajinu.
Prepašoval do krajiny Squid Game, popravili ho
Pred nedávnom vyšla správa o tom, že Severná Kórea údajne odsúdila na smrť muža, ktorý do krajiny prepašoval a následne tam aj predával kópie seriálu Squid Game americkej spoločnosti Netflix.
Stanica RFA uviedla, že pašerákovi sa kópiu seriálu podarilo dostať cez hranice KĽDR s Čínou. Následne ich predal na niekoľkých USB flash diskoch. RFA s odkazom na svoje zdroje uviedla, že trest smrti vykonala popravčia čata.
Študent, ktorý si od pašeráka kópiu zakúpil, dostal na súde doživotie. Ďalších šesť študentov, ktorí s ním Hru na kalmáre videli, sudca poslal na päť rokov nútených prác. Riaditeľ školy a niekoľko učiteľov potom prišlo o prácu.
Pašerákovi sa podarilo kópie do krajiny dostať napriek maximálnej snahe severokórejských úradov zabrániť akémukoľvek prieniku západných médií na ich území. Okrem flash diskov sa seriál medzi ľuďmi šíril aj na SD kartách.
Sladkosti zdarma, na ktoré sa skladajú ľudia
KĽDR sa pri príležitosti narodenín vodcu Kim Čong-una rozhodla rozdávať každoročne deťom cukrovinky. Lenže suroviny na ich výrobu dodáva vždy v rôznej forme obyvateľstvo, ktorému dvíhajú príslušnú daň.
V niektorých oblastiach zaviedli úradníci daň na každú domácnosť, aby miestne správy mohli nakúpiť suroviny na výrobu sladkostí, ako je múka a cukor.
Na iných miestach musela každá rodina darovať jedno vajce, čo vyústilo do nedostatku vajec na trhoviskách.
Tradícia „narodeninových sladkostí“ sa datuje do čias zakladateľa KĽDR Kim Ir-sena, dedka terajšieho vodcu, ktorý zomrel v roku 1994. Deti dostávajú sladkosti vždy 15. apríla na výročie Kim Ir-senovho narodenia a tiež 16. februára na výročie narodenia jeho syna Čong-ila, ktorý zomrel v roku 2011.
Narodeniny Kim Čong-una pripadajú na 8. januára, aj keď panujú spory o to, v ktorom roku sa narodil.