V novej nemeckej vláde podľa magazínu Der Spiegel rastie presvedčenie, že by vyplácanie európskych fondov malo byť do budúcna viazané na dodržiavanie zásad právneho štátu. Štáty, ktoré by ich porušovali, by o peniaze prišli.
Už v budúcom rozpočtovom období na roky 2021 až 2027 by sa to mohlo týkať napríklad Poľska, voči ktorému teraz Európska komisia vedie konanie kvôli možnému porušovaniu základných európskych hodnôt.
Peniaze ako nástroj nátlaku
V Bruseli i Berlíne sa teraz rieši otázka, či má Európska únia používať peniaze, aby problematické krajiny priviedla k poslušnosti. Európska komisia síce ešte o svojom stanovisku definitívne nerozhodla, príslušný návrh komisára pre rozpočet Günthera Oettingera ale v minulom týždni podľa Spiegelu v EK získal širokú podporu.
Pre Poľsko a prípadne aj ďalšie štáty strednej Európy by pritom rozhodne nešlo o zanedbateľné finančné čiastky. "Zhruba 150 miliárd eur čistého získala z Európskej únie od roku 2007 štvorica vyšehradských štátov Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko, ale keď ide o to prijímať utečencov alebo sa riadiť rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, otáča sa k EÚ chrbtom. To je recept na volebnú podporu populistom a pravicovým stranám ako je AFD, znie z Bruselu a stále častejšie aj z vlády kancelárky Angely Merkelovej," píše magazín.
Aj hodnoty, nielen trh
"EÚ je spoločenstvom hodnôt, nielen vnútorným trhom. To sa potom musí odrážať aj v rozpočtoch EÚ," je presvedčený námestník nemeckého ministra zahraničia pre európske otázky Michael Roth. Plány Európskej komisie na spojenie dodržiavania hodnôt a európskych financií podporuje aj nemecký minister zahraničia Heiko Maas (SPD).
"Argumentácia je jednoduchá. Keď už je Nemecko, ako dalo najavo, pripravené do budúcnosti viac prispievať do rozpočtu EÚ, potom chce Berlín tiež hovoriť do toho, ako sa peniaze budú míňať," konštatuje Der Spiegel, podľa ktorého by spor mohol ešte prehĺbiť existujúce rozdelenie medzi krajinami na západe a východe únie.