Slovensko sa od 1. januára stáva na dva roky nestálym členom Bezpečnostnej rady (BR) OSN. Až tretinu jej členov tak budú v rokoch 2006 -- 2007 tvoriť krajiny EÚ. Bezpečnostná rada pritom nesie hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Ako jediná z orgánov OSN je oprávnená prijať proti narušiteľovi mieru alebo bezpečnosti donucovacie prostriedky. Zároveň ako jediná prijíma pre členské krajiny záväzné rezolúcie. Ako nestály člen sa BR budeme podieľať na voľbe nového generálneho tajomníka a reformách tejto celosvetovej inštitúcie.
Sme pripravení na členstvo v BR OSN?
-- Čo sa týka technickej a organizačnej stránke našu stálu misiu v New Yorku sme rozšírili o šesť diplomatov. Takže okrem veľvyslanca a vedúceho misie Petra Buriana tam máme ďalších 14 predstaviteľov. Z toho piati sa venujú len problematike BR. Ďalší potom agende Valného zhromaždenia alebo Hospodárskej a sociálnej rady. Vládu sme na tento rok požiadali o vydelenie 30 miliónov korún ako špeciálnych prostriedkov z rezervy kabinetu.
A pokiaľ ide o kvalitatívnu stránku prípravy? Od nestáleho člena BR sa predsa očakáva, že zaujme stanovisko ku každej prerokúvanej veci.
-- Naším cieľom je skutočne rýchla reakcia a vyargumentované stanoviská. Aj keď má BR OSN každomesačný program, kde je už vopred avizované, čo sa bude prerokúvať, v prípade nečakaných udalostí je v náš prospech len časový rozdiel šesť hodín. Na ministerstve zahraničných vecí preto už pôsobí koordinačná jednotka. Jej úlohou je zabezpečovať pre stálu misiu podklady na prípravu pozícií k jednotlivým témam, ktoré sú na programe BR OSN a koordinovať spoluprácu s ostatnými inštitúciami a rezortmi, najmä vnútra, obrany a financií.
Minister Eduard Kukan napriek tomu spomínal, že medzi priority Slovenska bude patriť západný Balkán a východná Európa.
-- V prípade západného Balkánu chceme byť, a v podstate už sme, aktívni pri riešení otázky Kosova, regulácie procesu v Bosne a Hercegovine a pri postupnej integrácii Srbska a Čiernej Hory do euroatlantických štruktúr. Pokiaľ ide o východnú Európu, z tejto oblasti je na programe BR OSN aktuálne len Abcházsko.
Rozhodovanie o štatúte Kosova bude zložité, keďže ani medzinárodné spoločenstvo nemá ujasnenú predstavu o jeho podobe. Aké je podľa Slovenska prijateľné riešenie?
-- Dôležitý je pre nás proces, ktorý budú akceptovať všetky strany. Našou úlohou bude udržať všetky strany, osobitne srbskú, na rokovaniach. Zrejme sa nanovo bude diskutovať o rezolúcii BR OSN č. 1244 z roku 1999 o mierovom vyriešení v Kosove, ktorá obsahuje základné princípy riešenia, teda zachovanie územnej celistvosti Srbska a Čiernej Hory a širokú autonómiu pre Kosovo. Chceme byť pri tom. Iniciatíva sa však teraz čaká od tímu osobitného vyslanca OSN pre Kosovo, fínskeho diplomata Arttiho Mahtisaariho. Ten prišiel s návrhom východiskovej pozície pre rokovania, a síce obmedzenej suverenity pre Kosovo.
V BR OSN sa často vytvárajú jednotlivé koalície na hlasovanie. Stáli členovia sa snažia dostať na svoju stranu nestálych. Bude aj Slovensko súčasťou nejakej?
-- Sme tam sami za seba. Prirodzene, chceme obhajovať západné civilizačné hodnoty.
Aké máme návrhy na reformu OSN?
-- BR OSN nie je dostatočne demokratická a reprezentatívna. Sme za jej rozšírenie, minimálne o Japonsko a Nemecko. Podporujeme aj variant G4, teda rozšírenie aj o Indiu a Brazíliu. Tu však narážame na problém zastúpenia afrických krajín. Najmä keď väčšina agendy je o Afrike. Paradoxom je, že sama Africká únia sa nevie dohodnúť, koho by nominovala za stáleho člena BR OSN.
Právo veta pre stálych členov zostane zachované?
-- Určite. Tí, čo ho majú, sa ho nevzdajú. Ak by sme chceli meniť právo veta, museli by sme zmeniť Chartu OSN. Na zmenu Charty je potrebný práve súhlas všetkých stálych členov.
Rozpočet OSN bol schválený len na pol roka pod podmienkou reformy. Je reálne ju uskutočniť podľa záväzkov z nedávneho summitu OSN?
-- Ona sa už začala. Máme už mierotvornú komisiu pre postkonfliktné krajiny. Samozrejme, kľúčovou bude reforma Sekretariátu OSN, po ktorej volajú najmä Spojené štáty. Chyby vidia v efektivite sekretariátu a byrokracii. Dobré teda je, že sa rozpočet schválil a obsahuje záruky, že ak sa vytvorí etická komisia, nový audítorský tím a prehodnotia sa mandáty pracovníkov sekretariátu, bude sa dať rozpočet modifikovať podľa priebehu reforiem.