Skupina izraelských rabínov na čele so sestrou slávnej americkej komičky Sarah Silvermanovej vyšla do boja proti vyhosteniu migrantov zo subsaharskej Afriky. V rámci kampane inšpirovanej životnými osudmi Anne Frankovej apelujú na občanov, aby utečencov schovávali u seba doma. Argumentujú tým, že ľuďom na úteku hrozí v ich rodných krajinách smrť.
Iniciatíva dostala meno The Anne Frank Home Sanctuary a jej cieľom je pomôcť desiatkam tisíc migrantov z Afriky. "Kto z vás by bol ochotný u seba nechať bývať týchto ľudí?" Pýtala sa v utorok počas začatia kampane rabínka Susan Silvermanová. Jej prejav sledovalo 130 vplyvných rabínov a duchovných učiteľov. Ruku zdvihli všetci.
Rabíni sa pridali
Silvermanová, ktorá je vo svete pomerne známou aktivistkou a spisovateľkou, do Izraela emigrovala v roku 2006. Jej apel, zdá sa, bude mať slušný ohlas. Ku kampani sa pridala aj vplyvná organizácia Rabíni pre ľudské práva. Rabíni, ktorí sa zúčastnili utorkového stretnutia, teraz majú apel odovzdať vo všetkých kútoch Izraela.
"Anna Franková je zrejme najznámejším človekom, ktorý sa musel počas svojho života skrývať v strachu, že ho pošlú na smrť. My máme vierohodné dôkazy, že podobne sú na tom aj títo ľudia. Pri vyhostení im hrozí smrť," oznámila Silvermanová servera Haaretz. Narážala na správy organizácií na ochranu ľudských práv, podľa ktorých musia utečenci v mnohých afrických krajín čeliť mučeniu a obchodovaniu s ľuďmi.
Prirovnania k Anne Frankovej
Silvermanová kampaň prirovnáva k hrdinským činom ľudí, ktorí pomáhali Židom počas 2. svetovej vojny. "Títo ľudia riskovali život, aby Židom pomohli. A Izrael teraz riskovať odmieta? Vládne nám premiér, ktorý cituje faraóna, keď tvrdí, že počet migrantov bude len rásť. Podobne hovoril aj faraón, keď varoval, že židovskí otroci sa budú množiť a nakoniec ho zvrhnú," opisuje Silvermanová.
Iniciatíva však nevolá len po poskytnutí prístrešia utečencom. Aktivisti by tiež chceli brať žiadateľov o azyl na komentované prehliadky do Záhrady spravodlivých medzi národmi v pamätníku Jad Vašem. Na programe sú tiež protesty proti vládnym plánom na deportácie migrantov, uviedla Silvermanová.
Eritrejec, ktorý čítal denník Anny Frankovej
Paralela iniciatívy s osudmi Anny Frankovej má podľa nej ešte jednu rovinu, ktorá sa spája s príbehom jedného z mnohých utečencov z Eritrey. O príbehu Frankovej sa dozvedel z jej denníka, ku ktorému sa dostal počas pobytu v utečeneckom tábore v Etiópii. Kniha ho tak dojala, že ju preložil do jazyka tigriňa, ktorým sa hovorí v Eritrei a na severe Etiópie.
Na základe knihy sa rozhodol, že skúsi nájsť lepší život v Izraeli. "Národ Anny Frankovej mi bude rozumieť a ochráni ma," myslel si. K izraelským hraniciam sa po strastiplnej ceste dostal, v krajine však dlho neostal. Teraz podľa Silvermanovej žije v Kanade.
Premiér ich chce vyhostiť
Premiér Benjamin Netanjahu na začiatku roka nariadil svojim bezpečnostným poradcom vypracovať plán na vyhostenie žiadateľov o azyl z Eritrey a Sudánu, ktorí v posledných desiatich rokoch nelegálne prekročili hranice krajiny. Podľa predbežných plánov by mali za dobrovoľný odchod do vlasti dostať odstupné vo výške 3 500 dolárov.
Ak odmietnu, budú umiestnení do detenčného zariadenia alebo väzenia na neobmedzene dlhú dobu a neskôr sa vyhosteniu rovnako nevyhnú. Deportácie začnú podľa izraelských médií v apríli a potrvajú asi dva roky.
Zastavil ich plot
Za posledných desať rokov žiadalo v Izraeli o azyl približne 60 tisíc Afričanov, úrady však oficiálne označili za utečencov len desať z nich - osem Eritrejčanov a dvoch Sudáncov. Príliv migrantov, ktorí do krajiny nelegálne vstupovali cez južnú hranicu, výrazne spomalila výstavba plotu, ktorú vláda nariadila v roku 2010. O tri roky neskôr bola zabezpečená celá hranica. V roku 2016 napríklad podľa ministerstva obrany hranicu prekonalo len 16 ľudí.
Podľa denníka Times of Israel, ktorý sa odvoláva na organizáciu African Refugee Development Center, aktuálne žije v Izraeli vyše 46 tisíc Afričanov, ktorí sa považujú za žiadateľov o azyl. Väčšina z nich - 73 percent - pochádza z Eritrey a ďalších 19 percent zo Sudánu.
Žijú prevažne v detenčnom centre Holota v Negevskej púšti. Tunajšie podmienky však podľa ľudskoprávnych organizácií na dlhodobé zadržiavanie utečencov nedostačujú.