Včera sa Madrid opäť zmenil. Aj keď sa v čase posunul o tri roky späť, situácia bola tentoraz iná. Mnohí sa znovu stretli, niektorí sa pre vtedajšiu strašnú udalosť už stali známymi. Zmenilo sa iba miesto činu. So spoločným osudom, spomienkami, bolesťami, ale hlavne s veľkým strachom kráčali v skupinkách na vytýčené miesto súdneho procesu s jediným cieľom -- dozvedieť sa pravdu. Viacerí z nás, ktorých sa táto udalosť priamo netýka, nedokážu úplne pochopiť, prečo chcú vidieť tak zblízka vrahov svojich najbližších. Veď nočné mory ich stále prenasledujú a mnohí majú ešte aj dnes problémy nasadnúť na vlak.
Pre nich je však odpoveď jasná -- chcú a hlavne potrebujú vidieť a vedieť, že spravodlivosť objasní, čo sa v to inkriminované ráno stalo. Majú za sebou niekoľkomesačnú prípravu so psychológmi, ktorí ich pripravovali na niekoľkomesačné utrpenie. Aj napriek absolvovaným skupinovým terapiám však majú stále obavy z toho, že nedokážu ovládať svoje city. Stalo sa tak už hneď v prvý deň, keď Pilar Manjónová, prezidentka Asociácie 11-M, združujúcej zranených a príbuzných obetí, s trasúcimi sa nohami priamo v súdnej sále a s pohľadom upreným na obvinených protestovala proti väčšinovej prítomnosti rodinných príslušníkov a priateľov obžalovaných.