Americký prezident George W. Bush len nedávno varoval pred rastúcou závislosťou od ropy, ktorá je omnoho vážnejšia než problém, že sa vo veľkej miere dováža z politicky nestabilných krajín. Napriek tomu, že sám odmieta pripojiť sa ku Kjótskemu protokolu, nechtiac sa tak pripojil k varovaniam mnohých vedcov, že závislosť od fosílnych energetických zdrojov bude túto planétu stáť príliš veľa.
Problémom je, že presvedčiť politikov či firmy aspoň čiastočne zmeniť zaužívaný spôsob života, aby zbrzdili niečo, čo ich nevyhnutne čaká v budúcnosti, je príliš ťažké. Aby ľudia boli ochotní pozastaviť proces spôsobený ekonomickými aktivitami, musí byť na to aj ekonomický argument. Ako však finančne oceniť svetovú klímu a katastrofy, ktoré budú nasledovať po oteplení planéty? OSN už preto podľa britského denníka Financial Times prišla s návrhom, aby pri ekonomickom zhodnocovaní akýchkoľvek škôd spôsobených klimatickými zmenami sa do úvahy brali aj prírodné hodnoty. "Tovar a služby, ktoré zabezpečuje príroda, ako sú atmosféra, pralesy, tundry, rieky, moria, rašeliniská, mangrovové háje či koralové útesy, majú hodnotu mnohých biliónov dolárov," povedal Klaus Töpfer z Environmentálneho programu OSN. Zatiaľ jedna z mála krajín, ktorá si uvedomuje napr. hodnotu vody, je Austrália. Tá už zaviedla dve vodné burzy, ako aj obchod s vodou medzi farmármi a mestami.
Napriek tomu sú už teraz známe priame ekonomické škody spôsobené klimatickými zmenami. Sú to najmä každoročne vyčísľované škody spôsobené búrkami, ktorých sila sa z roka na rok zvyšuje, ďalej dôsledky spôsobené intenzívnejším suchom, ako aj záplavami. K tomu sa už začínajú pripočítavať aj detailnejšie škody, ako zvýšená spotreba elektrickej energie v dôsledku dlhotrvajúceho tepla (častejší nákup a využívanie klimatizačných zariadení), vyššie ceny stavebných materiálov po záplavových vlnách alebo zvýšené náklady na vykurovanie pri čoraz dlhšej a tvrdšej zime.

kliknite pre zväčšenie