Keď máme pomenovať vynález, ktorý podľa nás zmenil svet, mnohým z nás príde na um objav sira Alexandra Fleminga - penicilín. Táto látka, ktorú produkuje pleseň s názvom Penicillium chrysogenum, svojho času skutočne zmenila svet.

Dnes je však tento Flemingov prevratný objav v ohrození. Mnohé štúdie totiž naznačujú, že sa svetom čoraz viac šíria baktérie imúnne voči antibiotikám - takzvané superbaktérie. Podľa expertov to dokonca predstavuje jednu z najväčších hrozieb, pred ktorou dnes stojíme.

Ako ilustračný príklad sa zvykne uvádzať tuberkulóza. Baktérie, ktoré sú jej príčinou, sú dnes imúnne voči širokému spektru antibiotickej liečby. Pritom podľa odhadu Svetovej zdravotníckej organizácie sa touto chorobou ročne nakazí až polmilióna ľudí.

No ako upozorňuje článok na portáli The Conversation, pri suchotinách sa to zďaleka nekončí. Podľa správ z britských laboratórií výskyt takýchto superodolných baktérií len vo Veľkej Británii medzi rokmi 2003 a 2015 narástol až 600-násobne.

Čo je za tým?

Väčšie množstvo liekom odolávajúcich baktérii obvykle prisudzujeme nadužívaniu antibiotík - napríklad pri liečbe chorôb ľudí a pri veľkochove poľnohospodárskych zvierat, ktoré preventívne dopujeme antibiotikami.

The Conversation však poukazuje na iný možný zdroj rastúceho počtu “superbaktérií”. Štúdia uverejnená vo vedeckom časopise Infection naznačuje, že existuje aj ďalšie miesto, kam by sme mali zamerať hľadáčiky nášho výskumu. Tým “miestom” je globalizácia produkcie liekov.

O čo ide? Výroba liekov prešla v posledných desaťročiach prevratnými zmenami. Farmaceutické spoločnosti okrem iného začali s presúvaním výroby takzvaných aktívnych farmaceutických prísad (Active Pharmaceutical Ingredients - APIs) do krajín s nižšími produkčnými nákladmi. Ide predovšetkým o štáty v Ázii.

Najväčšími producentmi týchto látok sú Čína a India. A nejde o žiaden malý biznis - len v roku 2016 vytvoril tržby v hodnote 160 miliárd dolárov a podľa analýzy portálu Business Wire do roku 2025 vygeneruje ročne dokonca bezmála 240 miliárd. Problém je, že súbežne s rastom tržieb došlo aj k strate dohľadu nad procesom výroby.

Produkčný reťazec týchto látok je zložitý a dodržať stanovené štandardy nie je jednoduché. Kontrolnými mechanizmami disponuje v tomto kontexte predovšetkým Svetová zdravotnícka organizácia.

No tieto mechanizmy sa zameriavajú predovšetkým na kvalitu a bezpečnosť produkovaných liekov, nie na environmentálne otázky spojené s ich výrobou. A na základe skúsenosti z iných odvetví vieme, že v týchto krajinách sú práve environmentálne štandardy veľmi často obchádzané.

Kontaminované okolie tovární

Žiť v okolí tovární na lieky nemusí byť príjemné. Vedia o tom aj mnohí obyvatelia slovenských fabrík na výrobu liekov, ktoré sa ešte nie tak dávno neštítili vypúšťať odpad do svojho okolia. No násobne horšie je na tom okolie takýchto tovární v Číne či Indii.

Problémom je predovšetkým nedostatočný, prípadne žiadny manažment odpadových vôd. Skrátka, odpad z výroby skončí v najbližšej rieke či mláke kdesi za plotom fabriky. Ide pritom o taký naliehavý problém, že sa témou začínajú zaoberať aj viaceré výskumné inštitúcie, ktoré prichádzajú s prvými systematickými analýzami prepojení medzi odpadom okolo týchto tovární a šírením superbaktérií.

Príkladom je štúdia, ktorá si vzala na mušku indický Hyderabad, mekku tamojšieho farmaceutického priemyslu. Výskumníci v rámci štúdie zozbierali a otestovali 28 rôznych vzoriek vody. Polovicu z nich získali v kanalizácii a okolí fabrík, druhú priamo z vodných zdrojov v meste.

Vo všetkých testovaných vzorkách nezávisle od zdroja našli vysokú koncentráciu antimikrobiálnych látok. Našli ich dokonca aj v rieke Musi, ktorá prechádza centrom mesta. Ešte alarmujúcejšie však je, že až v 95 percentách vzoriek sa objavili aj kmene baktérií odolné liekom vrátane antibiotík.

Výstupy výskumu tak dokazujú, že oblasti v okolí tovární na lieky môžu byť za určitých okolností liahňou odolných baktérií. A vďaka masám ľudí, ktorí s nimi môžu prísť do styku a ktorí sa môžu vďaka globalizácii čoraz jednoduchšie presúvať tam a späť po planéte, sa môžu tieto superbaktérie dostať aj tam, kde by sa v minulosti určite nedostali.

Zdroj: The Conversation

Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Preklad a adaptácia: Jakub Žaludko. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.