Dokáže ľudstvo zamedziť ďalšej zmene klímy? Podľa štúdie Adriana Rafteryho a jeho kolegov z Washingtonskej univerzity máme len päťpercentnú šancu, že sa nám podarí dodržať cieľ, ku ktorého plneniu sme sa podujali prijatím Parížskej klimatickej dohody z roku 2015. Tým cieľom je udržať globálnu teplotu pod dvomi stupňami oproti predindustriálnej dobe. A vedci z Washingtonskej univerzity zďaleka nie sú jediní s takýmto názorom.
Napriek prevládajúcej skepse sa však nájdu ľudia, ktorí veria, že to v tejto hre “kto z koho” napokon ľudstvo stihne včas. Sú to takzvaní technooptimisti - ľudia, ktorí sú presvedčení, že nám technologický vývoj hrá do kariet a vďaka nemu dokážeme naplniť nielen náročné predsavzatia z Paríža, ale možno ešte aj omnoho viac. V niektorých prípadoch nás dokonca zbaviť aj toho uhlíka, ktorý už v ovzduší máme. To už je ale iný príbeh.
Portál The Guardian v tejto súvislosti poukázal na na celú paletu megatrendov - teda veľkých dlhodobých technologických zmien, ktorých sme v súčasnosti svedkami. A práve megatrendy “ukazujú, že sme bitku ešte neprehrali a príliv sa začína otáčať tým správnym smerom,” píše v rubrike Climate Change jej editor Damian Carrington.
Smerom k inováciám a novým trendom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, v stravovaní, udržateľnom mestskom plánovaní, či v elektromobilite. Prezident Fondu pre ochranu životného prostredia Fred Krupp upozorňuje aj na megatrendy v oblasti biznisu či spoločnosti. Napríklad na fakt, že lídrami v znižovaní emisií sa stávajú veľké nadnárodné spoločnosti, ale aj na to, že verejní aj súkromní činitelia dávajú čoraz viac najavo, že časy neobmedzeného znečistovania podnebia sa končia a tlak odspodu rastie.
1. Bezuhlíkové zdroje energie
Zrejme najčastejšie spomínaným nádejným megatrendom je rýchly nástup inovatívnych alternatívnych zdrojov energie. Tie sú pri boji s klimatickou zmenou nesmierne dôležité. Práve výroba energie má na svedomí dve tretiny emisií všetkých skleníkových plynov, ktoré sa do ovzdušia dostávajú ľudským pričinením.
Razantný nástup zažili podľa Guardianu predovšetkým solárne panely a veterné turbíny, ktorých výrobná cena klesla za desaťročie o 90 percent a ďalej klesá, no presadzujú sa aj ďalšie zdroje. Vďaka poklesu ceny sú dnes v mnohých krajinách alternatívne zdroje energie lacnejšie než konvenčné.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre energiu tvorili v roku 2016 obnoviteľné zdroje dve tretiny všetkých investícií do energetiky, Bloomberg New Energy Outlook 2017 predpokladá, že do roku 2040 bude len solárna a veterná energia samotná predstavovať 72 percent všetkých investícií do energetiky. Značnú časť by mala mať aj jadrová energia, ktorá je z hľadiska produkcie emisií takisto “čistá”.
Dnes sa napríklad Čína pomaly odvracia od uhlia a stáva sa lídrom v investíciách do zelenej energetiky. Podľa organizácie Greenpeace len v roku 2015 spustila do prevádzky v priemere viac než jednu veternú turbínu za hodinu. Podobne tak každú hodinu pokryla solárnymi panelmi plochu o veľkosti približne jedného futbalového ihriska.
A nezaostávajú ani ďalšie krajiny - India postavila najväčšiu solárnu elektráreň na svete, vypla desať percent svojich uhoľných elektrární a stopla výstavbu ďalších. Nemci pred časom vyrobili z vetra toľko energie, že ju mali domácnosti zadarmo. Výrobné náklady exponenciálne klesajú a nové inštalácie elektrární s tým naopak exponenciálne rastú.
Ako pred časom povedal Bill Gates v rozsiahlom rozhovore pre magazín The Atlantic, “potrebujeme energetický zázrak”. Je možné, že sa práve deje.
2. Doprava
Ďalším megatrendom, o ktorom sa síce hovorí už roky, no momentum získal až v poslednej dobe, sú inovácie v doprave (tá tvorí až 23 percent všetkých emisií). Od rozmachu elektromobility až po futuristické myšlienky na vlaky presúvajúce sa závratnou rýchlosťou v rúrach “plných” vákua.
Najvýznamnejším trendom v doprave sú však jednoznačne elektromobily a potenciálne autonómne vozidlá. Štúdia amerického think-tanku RethinkX pritom poukázala na fakt, že elektromobily sa podobne ako solárna a veterná energia dostali na takzvanú s-krivku. Príkladom takej s-krivky bol kedysi aj nástup mobilných telefónov, ktoré boli ešte nie tak dávno ťažké a drahé, no potom sa v jednej chvíli čosi zmenilo - ich pozvoľný štart sa zmenil na šprint. Netrvalo dlho a mobilný telefón mal prakticky každý.
Lídrom v tejto oblasti je opäť Čína, v ktorej sa podľa portálu The Guardian predá mesačne viac elektromobilov než v Spojených štátoch a Európe dokopy. Ešte podstatnejší je fakt, že prakticky všetci veľkí producenti áut deklarujú prechod na elektrobilitu. Začalo s tým Volvo (vlastnia ho Číňania), ktoré ohlásilo, že do troch rokov prestane vyrábať autá so spaľovacími motormi, postupne sa pridávajú ďalší vrátane BMW či Jaguar Land Rover, ktorý sa chystá na Slovensko.
Silnou vzpruhou pre rozvoj elektromobility sú batérie, ktoré dnes tvoria významnú časť ceny auta. A tie sú čoraz výkonnejšie a zároveň lacnejšie. Ilustrujú to čísla, ktoré ešte minulý rok prezentovala analýza Bloomberg New Energy Finance.
Vyšlo z nej, že náklady na lítium-iónovú batériu len medzi rokmi 2010 a 2015 klesli o dve tretiny a jedna kWh batérie tak v roku 2015 vyšla na 350 dolárov. O čosi novšia analýza konzultačnej firmy McKinsey & Company zo začiatku roku 2017 už hovorí o znížení o 80 percent a cene 227 dolárov. A Tesla tvrdí, že jej aktuálny Model 3 sa už dostal na 190 dolárov a cena ďalej klesá. Megatrend je očividný. Týmto tempom budú podľa portálu EV Obsession elektromobily lacnejšie ako autá so spaľovacím motorom už v roku 2022.
O presadzovaní elektromobility však vypovedajú aj ďalšie analýzy. Podľa portálu Inside EVs dosiahol predaj elektromobilov v Británii v júni tohto roku nový rekord, ten istý portál upozorňuje aj na 40-percentný nárast predaja elektroautobusov.
Bloomberg New Energy Outlook 2017 pritom predpokladá, že elektromobily budú v roku 2040 tvoriť 12, resp. 13 percent dopytu po energii v USA a Európe. Zároveň však analytici Bloombergu prichádzajú aj s tvrdením, že spotrebiteľský dopyt po lacnejšej energii v špičke súvisiaci s elektromobilitou môže paradoxne prispieť k efektívnemu manažmentu rozvodných sietí, do ktorých budú čoraz viac zapájané zdroje, ktorých produkcia má výkyvy. Napríklad kvôli nedostatku vetra či slnka.
Slabým prvkom tohto megatrendu zostávajú ďalšie formy dopravy - najmä lodná a letecká - ktoré môžu rásť aj napriek protitlaku osobných elektromobilov. Fakt, že napríklad Tesla predstavila prvý elektrokamión a rapídne stúpa predaj elektroautobusov, však dáva nádej, že sa tento megatrend presunie aj do nákladnej dopravy. Druhým nedostatkom sú zdroje energie. Tie by sa však podľa prognóz mali postupne presunúť na stranu obnoviteľných zdrojov, čo zaistí, že sa emisie CO2 vyprodukované pri výrobe a používaní elektromobilov znížia a potenciálne prispejú k obmedzeniu zmeny klímy.
3. Mäso z laboratória
Produkcia potravín tvorí až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré sú zodpovedné za globálne otepľovanie a s ním súvisiacu zmenu klímy. Problémom je najmä chov hovädzieho dobytka, ktorý "vyrobí" veľké množstvá metánu. Ten je dokonca ešte silnejším skleníkovým plynom než oxid uhličitý, hoci sa v atmosfére rozpadne rýchlejšie.
Náš dopyt po mäse a mliečnych výrobkoch rastie spolu s tým, ako rastie prosperita obyvateľov planéty. Čím sme bohatší, tým lepšie jedlo si chceme dovoliť. A práve mäso či syry sú často synonymom lepšieho jedla. No ako poukazuje portál The Guardian, matematika nepustí - ak ľudstvo nezníži spotrebu mäsa, nemáme šancu potlačiť zmenu klímy. A to z jediného dôvodu - tú šancu si prejeme.
A práve tu sa ponúkajú dva trendy, ktoré v posledných rokoch naberajú na obrátkach. Prvým je celkový prechod na rastlinnú stravu, ide o rôzne nahrážky mäsa a mliečnych produktov. Podľa štúdie uverejnenej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America by prechod ľudstva na vegetariánstvo znížil emisie spojené s produkciou potravín až o 63 percent.
Presvedčiť ľudí na takúto zmenu nie je jednoduché, no nie je to nemožné. Možnosťou je “zaútočiť” na nich chuťou a cez peňaženku - ak im bude chutiť a ušetria, nehovoriac o zdravotných výhodách, tak sa posun týmto smerom má šancu presadiť, píše The Guardian.
Investície do produkcie rastlinných náhrad mäsa prudko rastú a novinky sa na trhu objavujú prakticky každý mesiac. The Economist na tento prudký rozmach zareagoval reportážou s ironickým titulkom “´Mäso´ na rastlinnej báze je také chutné, že núti európsky mäsospracovateľský priemysel hrýzť”. Do náhrad mäsa však investujú aj producenti tradičných potravín, ako napríklad Danone či Nestlé, ale dokonca aj viacerí producenti mäsa. Aj vďaka tomu sa dnes objavujú značky ako Beyond meat s ponukou mäsa bez mäsa.
Druhým trendom v tejto oblasti je laboratórne pestované skutočné mäso. Nejde o genetickú modifikáciu, len o reprodukciu buniek získaných prirodzenou cestou. „Veda a tkanivové inžinierstvo kmeňových buniek je v štádiu, v ktorom môžete skúšať nové veci," povedal pre portál NBC Shulamit Levenberg, tkanivový inžinier z Technologického inštitútu v izraelskej Haife.
To, aký má tento trend potenciál, ukazuje Čína - do izraelských výrobcov takéhoto mäsa nedávno zainvestovala až 300 miliónov dolárov. Výrobe mäsa zo skúmavky sa v Izraeli venuje hneď niekoľko firiem a laboratórií. A k predaju majú čoraz bližšie aj viacerí americkí výrobcovia, ktorí by radi dodávali laboratórne kultivované mäso priamo spotrebiteľom. Podľa verejných vyjadrení je najďalej firma Memphis Meat.
Aktuálne je síce stále prekážkou cena, ale tá čoraz rýchlejšie klesá. Cena prvého hamburgera z vypestovaného mäsa, ktorý mohli novinári ochutnať ešte v roku 2013 v Londýne, sa pohybovala v státisícoch eur. Dnes už hovoríme o rádovo nižších, hoci stále vysokých cenách. Necelý polkilogram kuracieho vyšiel v apríli 2017 na 9-tisíc dolárov. A ešte pred rokom a pol predstavila tá istá firma podobné množstvo hovädzích guliek za 18-tisíc.
Tento trend by mohol mať zároveň ďalší nepriamy pozitívny dopad na zmenu klímy - pestovaním mäsa v laboratóriách či jeho “výrobou” z rastlinných zdrojov, by sme znížili tlak na ornú pôdu a pasienky - aj chovné zvieratá totiž treba kŕmiť vypestovanými plodinami. Tieto plochy by sme potom mohli cielene zalesniť. Stromy a lesy sú pri téme klimatickej zmeny dôležité, keďže ochladzujú planétu a tiež zachytávajú kysličník uhličitý z atmosféry a viažu ho do svojich kmeňov, listov či koreňov.
„Rozsiahle zalesnenie nie je len teoretické. Vieme, že to dokážeme, pretože to urobilo niekoľko krajín,“ povedal pre The Guardian odborník na lesy a zmenu klímy Michael Wolosin.
Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci európskeho projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Prezentované názory nemusia byť v súlade s názormi Európskej komisie.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
