Moskva dostala približne rok na to, aby stiahla svoje mierové vojská zo sporného územia Južné Osetsko, ktoré sa snaží odtrhnúť od Gruzínska. "Prekračuje to už všetky hranice. Chceme s Gruzínskom dialóg, ale nie v takomto duchu," nahnevane reagoval na rozhodnutie gruzínskeho parlamentu šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Parlament v Tbilisi totiž včera prijal rozhodnutie, podľa ktorého je prítomnosť ruských mierových vojsk, ktoré majú dozerať na pokojné vyriešenie sporu, už nežiaduca a "plnenie mandátu mierových síl na území Južnoosetského autonómneho okruhu sa hodnotí veľmi negatívne". Dokument vyzýva aj na nahradenie jednotiek medzinárodnými mierovými silami.
Právne vákuum
Problém je, že parlament zatiaľ jednostranne rozhodnúť nemôže. Podľa zmluvy, ktorú v júni 1992 podpísali v Soči vtedajší prezidenti Ruska, Gruzínska, Severného Osetska a šéf parlamentu Južného Osetska - Boris Jeľcin, Eduard Ševardnadze, Achsarbek Galazov a Torez Kulumbekov - musí byť každá zmena rozhodnutia podpísaná zástupcami všetkých sporných strán. Zmluva ukončovala gruzínsko-osetský krvavý konflikt a mala prispieť k stabilizácii v oblasti.
Aj preto v prípade akejkoľvek jednostrannej zmeny by to mohla každá zo strán zobrať ako vyostrenie konfliktu a namiesto oslabenia svojej prítomnosti v oblasti by došlo automaticky k jej posilneniu. A to sa teraz týka práve Ruska.
Vedenie Južného Osetska, ktoré si želá ruskú prítomnosť v regióne, sa už obrátili na Kremeľ a sťažnosť na Tbilisi chcú adresovať aj Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a EÚ.
"Gruzínsko bude musieť dokázať, že ruská strana sa dopustila v zóne konfliktov incidentov, ktoré dávajú podklad na takéto rozhodnutie. Zatiaľ ho nemá a z posledných udalostí vyplýva, že je samo pôvodcom incidentov a vyvoláva spory s ruskými mierotvorcami," napísal tento týždeň južnoosetský denník Republika. Poslanci tvrdia opak a prikladajú zoznam nesplnených úloh vyplývajúcich z ruského mandátu.
Je to kvôli Kosovu?
Gruzínsko, ktoré len nedávno zažilo svoju "ružovú" demokratickú revolúciu, má možno potrebu oslabovať zväzky s Ruskom. Jednak kvôli nedávnej energetickej kríze, ktorú mu pripravila Moskva s tým, že obmedzila dodávky plynu a neskôr aj zdvihla ich ceny. A jednak tým, že má Tbilisi namierené do NATO. Sám prezident Michail Saakašvili v týchto dňoch opäť pripomenul, že by si želal, keby bola jeho krajina v spomínanom vojenskom klube už v roku 2008.
Lenže je tu iný, možno závažnejší dôvod. Spor sa totiž vyhrotil v čase, keď európskou tlačou nenápadne preletela správa, že ruský prezident si vie predstaviť Kosovo ako model pre postsovietsky priestor. Putin tým však zďaleka nemyslel svoju neposlušnú republiku Čečensko, ale práve gruzínske Južné Osetsko.
"Je tu medzinárodnoprávny základ nádejať sa, že oblasti ako Južné Osetsko, Podnestersko, Náhorný Karabach a Abcházsko, ktoré nemajú vlastnú štátnosť, získajú nakoniec taký štatút ako Kosovo. Ale skôr napísal pravdu (ruský) denník Kommersant, že Južné Osetsko a Abcházsko nikdy nedostanú taký štatút, pokiaľ budú pod Gruzínskom," skepticky poznamenal domáci denník Južné Osetsko.
Posledné slovo
Gruzínsko skutočne nemá záujem dať Južnému Osetsku nezávislosť. Ponúka len širšiu autonómiu. Slovami šéfky parlamentu Nino Burdžanadzeovej však chce riešiť spor s Ruskom dialógom. Už na budúci týždeň by sa zástupcovia oboch krajín mali stretnúť vo Viedni na rokovaniach pod medzinárodnou záštitou. Hocako, Gruzínsko sa spolieha na to, že Rusko neurobí žiadne kroky proti Gruzínsku, ktoré by ho zdiskreditovali v očiach partnerov z G8 (siedmich priemyselne najvyspelejších krajín a Ruska). Najmä, keď zoskupeniu tento rok predsedá a samo čelí kritike za zlú situáciu v oblasti ľudských práv.
Spor napriek tomu môže gradovať. Vedenie Južného Osetska totiž už včera naznačilo, že "ak sa neskončí vlna provokácií, budeme nútení pristúpiť k sprísneniu na hraniciach a zaviesť proti Gruzínsku vízový režim". Čo to v praxi bude znamenať, je lepšie si nepredstavovať. Už teraz Tbilisi zvažuje ďalší presun svojich vojsk do spornej oblasti.
StoryEditor
Gruzínsko stupňuje spor s Ruskom - žiada jeho odchod
Moskva dostala približne rok na to, aby stiahla svoje mierové vojská zo sporného územia Južné Osetsko, ktoré sa snaží odtrhnúť od Gruzínska. "Prekračuje to už všetky hranice. Chceme s Gruzínskom dialóg, ale nie v takomto duchu," nahnevane reagoval na rozhodnutie gruzínskeho parlamentu šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.