Nový maďarský prezident László Sólyom sa koncom 80. rokov aktívne podieľal na protestoch proti dostavbe vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros. Ako zakladajúci člen Maďarského demokratického fóra sa Sólyom v tomto období zúčastnil na rokovaniach pri tzv. opozičnom okrúhlom stole, na ktorých vznikajúca protikomunistická opozícia postupne vytvorila spoločnú taktiku v boji proti komunistickému režimu. Na týchto rokovaniach sa zúčastňovali aj ochranárske organizácie, ktoré si kládli za hlavný cieľ zastavenie výstavby vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros. Sólyom bol členom ochranárskej organizácie Dunajský kruh a jej právnym poradcom. Aktívne sa zúčastňoval na protestoch proti vodnému dielu. Pomocou týchto protestov sa vodné dielo postupne stalo v Maďarsku symbolom "komunistickej gigantománie" a boj proti Gabčíkovu - Nagymaros sa stal súčasťou boja proti komunistickému režimu. V Maďarsku sa v tomto období nenašiel takmer nikto, kto by sa opovážil povedať niečo pozitívne o vodnom diele Gabčíkovo - Nagymaros. Bol okamžite označený za komunistu a spiatočníka. Maďarsko postupne práce na svojom území pri obci Nagymaros zastavilo a nakoniec od výstavby dolného stupňa sústavy vodných diel a účasti na výstavbe diela v Gabčíkove úplne odstúpilo.