„Keď Rusi prídu, zastavíme ich.“ Tak o hrozbe ruskej invázie zmýšľajú tisíce Ukrajincov, ktorí sa pridali k domobrane a sú ochotní za nezávislosť svojej vlasti bojovať po boku vojakov a záložníkov.
Na stret s nepriateľom sa dobrovoľníci z radov civilistov pripravujú pod dohľadom ostrieľaných veteránov. "Svoju oblasť musia vedieť brániť aj poslepiačky," hovorí jeden z nich.
„Otázkou nie je, či Rusi Ukrajinu napadnú, ale kedy to urobia,“ hovorí štyridsaťšesťročný architekt Denis Semjrog-Orlyk, zatiaľ čo s ostatnými mužmi a ženami zo 130. práporu ukrajinskej domobrany sedí v chate neďaleko Kyjeva. Tam sa pravidelne zúčastňujú lekcií, ako útočníkom zabrániť v postupe.
V ukrajinskej metropole podľa Semjroga-Orlyka zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa mohla blížiť vojna. Žiadna panika, nakupovanie zásob ani exodus na vidiek. Hoci experti odhadujú, že Rusko pri hraniciach s Ukrajinou zhromaždilo už sto tisíc vojakov, miestnym to v tejto chvíli pripadá ďaleko.
Semjrog-Orlyk a ďalší dobrovoľníci sa napriek tomu pripravujú na najhoršie. Každý štvrtok popoludní sa stretávajú a od armádnych veteránov sa učia bojovú taktiku. Počas sobôt sa potom skupina vydáva do lesov či opustených budov neďaleko hlavného mesta a cvičí obranu pozícií či ďalšie zručnosti.
„Samozrejme že Rusi prídu. Potrebujú znovu vybudovať svoje impérium, a preto musia dobyť Ukrajinu. Už vyčerpali ďalšie možnosti nátlaku, tak prekročia hranice. Ale nedostanú sa sem, pretože ich zastavíme,“ popísal Semjrog-Orlyk svoje presvedčenie denníku The Times. Ďalší dobrovoľníci z práporu, medzi ktorými je aj obchodník, fotograf či programátor, súhlasia.
Ich inštruktorom je päťdesiatnik Sergej, veterán špeciálnych jednotiek, ktorý pracuje v bezpečnostnej agentúre. „Putin je maniak. Ktovie, čo sa mu preháňa hlavou a čo urobí. Je dobré sa pripraviť,“ myslí si o ruskom lídrovi.
Svoju oblasť musia poznať aj poslepiačky
Ukrajinská domobrana podľa odhadov zahŕňa asi stotisíc civilných dobrovoľníkov pridelených do 25 brigád po celej krajine. Aspoň jedna jednotka existuje v každom z 24 ukrajinských regiónov. S profesionálnou armádou a zálohami tvorí podľa denníka The Telegraph bojovú silu presahujúcu milión ľudí.
V prípade vojny domobrana spadá pod ukrajinské armádne velenie. Jej úlohou je udržiavať zákon a poriadok, chrániť kľúčovú infraštruktúru pred sabotážnymi skupinami a pomáhať armáde pri bojových operáciách.
„Musia sa uistiť, že poznajú svoju oblasť tak dobre, že ju môžu brániť so zavretými očami a vzdorovať útočníkom na každom mieste,“ opisuje Sergej. „Záleží na obrane ich vlastného domova, ulice, štvrte,“ dodáva. Podľa úradníkov kyjevská domobrana číta „niekoľko tisíc členov“.
Bezpečnostný expert Oleksij Melnyk z Razumkovho výskumného centra v Kyjeve sa domnieva, že pre Ukrajinu by bola vojna s Ruskom, ktoré má podľa rebríčka Global Power Index druhú najsilnejšiu armádu sveta, veľmi náročná.
„Ukrajina má ale silný potenciál. Možno nevydrží vzdorovať dlho, ale dokáže ruským silám spôsobiť ťažké straty,“ myslí si Melnyk.
"Bol by to masaker, ale aj Rusi sa vrátia domov v rakvách," dal mu v televíznom rozhovore za pravdu ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.
Príslušníci kyjevskej domobrany ale aj napriek ruskej presile veria, že sa Ukrajine podarí nepriateľa zahnať. „Ak vpadnú na naše územie, vezmeme zbrane a vyženieme nepozvaných hostí z našej krajiny,“ vysvetľuje štyridsaťpäťročný Andrij Kudonov, ktorý pracuje v banke.
Invázia by Rusko stála životy aj ekonomiku
Podľa Melnyka je Ukrajina s Ruskom fakticky vo vojne už od roku 2014, keď Moskva anektovala Krym. Západ aj Kyjev od tej chvíle viní Rusko z podpory separatistov, ktorí ovládajú územie na východnej Ukrajine. Moskva zapojenie do tamojšieho konfliktu, ktorý pripravil o život štrnásť tisíc ľudí, popiera.
Americkí spravodajcovia s ohľadom na koncentráciu ruských jednotiek pri ukrajinských hraniciach Európu varovali, že ruská ozbrojená operácia môže prísť už začiatkom budúceho roka. Moskva taký scenár ale poprela a naopak obvinila Kyjev, že sa chystá konflikt v Donbase vyriešiť násilím.
Putin však nezávislosť Ukrajincov stále častejšie spochybňuje. "Skutočná suverenita krajiny je možná len v spolupráci s Ruskom," napísal v lete v obsiahlej eseji. Podľa The Times v minulom týždni rovnako prirovnal diskrimináciu rusky hovoriacich ľudí na východe Ukrajiny ku „genocíde“.
Niekdajší ukrajinský minister obrany Andrij Zagorodniuk v podrobnej analýze pre denník Ukrajinska pravda však napísal, že invázia v plnom rozsahu by vyžadovala 400-tisíc vojakov a Rusko by stála pravdepodobne nielen desaťtisíce životov, ale aj "masívne poškodenú ekonomiku".
„Odpor doma by potom mohol viesť ku koncu súčasného ruského režimu,“ domnieva sa Zagorodniuk, podľa ktorého je dosiahnuteľnejším cieľom dobytie väčšieho územia na východe či blízko Krymu.
Najväčším cieľom Kremľa však podľa neho bude zrušenie sľubu, ktorý dala Severoatlantická aliancia Ukrajine v roku 2008 v Bukurešti, a to že by sa raz mohla stať jej členom.
Práve záväznú záruku nerozširovania NATO na východ požadoval Putin v minulom týždni počas telefonátu s americkým náprotivkom Joeom Bidenom.
Šéf Bieleho domu naopak oznámil šéfovi Kremľa, že USA a ich spojenci zareagujú na prípadnú vojenskú eskaláciu medzi Ruskom a Ukrajinou tvrdými ekonomickými opatreniami. Vojenskú účasť Biden vylúčil.