Napríklad: Amerika sa uberá zlým smerom podľa 63 percent ľudí. Že je na správnej koľaji, si myslí len 27 percent Američanov.
Alebo: za najväčší problém považujú ekonomiku - a 46 percent z nich verí, že napraviť ju vedia len republikáni, zatiaľ čo o demokratoch si ich to isté myslí len 35 percent.
Alebo toto: Bidenove výsledky schvaľuje len 41 percent ľudí, naopak ich neschvaľuje 57 percent.
Veľký prieskum Wall Street Journal
A tak niet divu, že keby boli dnes voľby do Kongresu, ktoré sa v skutočnosti odohrajú budúci november a ktorým padne za obeť celý nadchádzajúci rok 2022, volilo by republikánskych kandidátov 44 percent Američanov, zatiaľ čo demokratov 41 percent.
Zdá sa to ako beh prsia na prsia, ale na pomery USA, ktoré sú politicky rozštiepené takmer presne na polovicu, je to celkom veľký rozdiel.
Tieto čísla vyplývajú z veľkého a svojim spôsobom unikátneho prieskumu denníka Wall Street Journal. Prečo unikátneho? Amerika je rozdelená, politika sa stala záškodníckou vojnou, takže jedna strana automaticky spochybňuje fakty tej druhej.
A tak, aby bolo všetko nepriestrelné, Wall Street Journal najal rovno dve hlavné firmy z protiľahlých zákopov: hlavného dodávateľa prieskumov pre prezidentskú kampaň Joea Bidena a hlavného dodávateľa prieskumov pre obe prezidentské kampane Donalda Trumpa.
Tá prvá má stále za klientov demokratov, tá druhá Trumpa. Pre Wall Street Journal dali dokopy jeden tím, aby sa ukázalo, ako sa veci majú.
Voľby do snemovne a senátu budú v novembri
Ide o veľa: v novembri sa budú konať voľby do Snemovne reprezentantov a Senátu, ktoré môžu úplne zohýbať americké siločiary. V oboch komorách majú demokrati len tesnú prevahu, a ak by ju stratili, bude z Joea Bidena až do konca prezidentovania bezmocný zajatec republikánov.
Pokiaľ ide o neho, základné vox populi už poznáme: 41 percent ľudí je spokojných, 57 nie. Ďalšie čísla pod tým predstavujú ešte tvrdší verdikt. Ide totiž o Bidenovo skóre u nerozhodnutých voličov a nezávislých, ktorí rozhodujú, kto v Amerike vyhrá.
Tam je to debakel. Medzi nerozhodnutými je s ním spokojných len 29 percent a nespokojných 63 percent.
A pozor: z tých spokojných je ich v kategórii „silne spokojných“ len šesť percent, zatiaľ čo medzi nespokojnými je ich „silne nespokojných“ 37 percent. Podobné je to u nezávislých.
Tam prácu Bidena schvaľuje celkom 30 percent, ale „silne“ len 11 percent, neschvaľuje ju 66 percent, z ktorých ju „silne neschvaľuje“ celých 47 percent.
Lenže veci sú trochu zložitejšie. Biden je na tom zle, ale keby sa teraz konala odveta minuloročných prezidentských volieb, opäť by Trumpa porazil, hoci len o percento, 46:45.
Lenže veci nie sú len zložité, ale navyše aj zamotané. Amerika by podľa prieskumu chcela radšej Trumpovu politiku. Pre jej návrat je 48 percent ľudí, pre pokračovanie Bidenovho kurzu len 46 percent.
Strachy o peniaze
A teraz čo rozhoduje. Ľudia vidia budúcnosť pesimisticky, najviac ich páli ekonomika a inflácia. Skoro polovica čaká, že sa vývoj zhorší, aj pokiaľ ide o zločinnosť a migráciu. Republikáni by sa s tým podľa nich s rozdielom triedy vedeli popasovať lepšie.
Sila demokratov spočíva v tom, že v predstavách Američanov sa lepšie postarajú o stredostavovské rodiny, úspešnejšie zvládnu covid, znížia ceny zdravotnej starostlivosti a vylepšia vzdelávanie.
Ich náskok sa v prieskume začal zväčšovať po krátkej argumentácii oboch strán ohľadom niekoľkobiliónového Bidenovho plánu na obnovu infraštruktúry a sociálnych programov.
Aj nerozhodnutí ustúpili, keď počuli demokratické sľuby, že by sa znížili ceny zdravotníctva, liekov, starostlivosti o deti a seniorov. Naopak nechala chladnými republikánska kritika, že sa tým zvýšia štátne výdavky, čo znamená vyššie dane.
A záver toho všetkého: demokrati vstupujú do kritického roku s krívaním, ale to neznamená, že republikáni bežia ako atléti. Prieskum odhalil neprekvapivý fakt, že obe strany majú zlú povesť.
Prekvapivé je len to, že sú na tom rovnako: priaznivo vidia republikánov i demokratov zhodne 43 percent Američanov, zatiaľ čo zhruba polovica si o nich nemyslí nič dobré.
K tomu sedí aj to, že vo vodcoch oboch strán v Kongrese, v tom strážcovi ušľachtilých hodnôt a demokracie, vidia Američania viac záporné postavy ako kladné.