Na medzinárodnej konferencii GLOBSEC v Bratislave o úlohe transatlantického partnerstva pri dosiahnutí globálnej bezpečnosti, ste počas vystúpenia kládli dôraz na vzájomné vzťahy Ruska a NATO, ale s podtextom "vyplnené sklom". Čo tým myslíte?
-- Myslím tým to, že budujeme sklo. Staviame inštitúcie potrebné na posilňovanie vzťahov medzi Ruskom a NATO, ako je Rada Rusko-NATO či množstvo poradných výborov a skupín. Na jednej strane je to prirodzené. Problém však je, že zanedbávame agendu týchto vzťahov, čo môžeme urobiť jeden pre druhého, čo môžeme urobiť spolu a čo je na konci tejto spolupráce. Našli sme spoločné oblasti ako boj proti terorizmu, zlepšenie vojenskej spolupráce. Je tu asi dvanásť kľúčových oblastí spolupráce. Zároveň je tu nemálo problémov súvisiacich najmä s technickými problémami spolupráce, s prostriedkami na ňu. Poviem jeden príklad. Chceme bojovať a bojujeme proti terorizmu. To si však vyžaduje aj spoločný zoznam teroristických skupín, a ten stále chýba.
Okrem toho, ťažkosti pri zlepšení spolupráce sú tiež spojené s mentalitou v mojej krajine, vychádzajúcej ešte z definovania nepriateľa v časoch studenej vojny. Takmer polovica obyvateľstva stále považuje NATO za nepriateľa alebo o aliancii uvažuje, že by mohla byť nepriateľom.

Nesnaží sa vláda meniť verejnú mienku?
-- To je ťažké. Ako chcete zmeniť myslenie ľudí, ktorým počas celého života bolo vštepované, že NATO a USA sú nepriateľmi? Čo je horšie, takéto myslenie nemajú len starí. Je veľmi veľa mladých, ktorí sú o tom presvedčení.

Je z ruskej strany záujem stať sa raz členom NATO?
-- Po kolapse Sovietskeho zväzu mnohí ruskí politici, najmä z demokratického tábora, očakávali, že nepotrvá dlho, a Rusko sa skutočne stane členom NATO. Z dnešného hľadiska to boli naivné očakávania. Pochybujem, či dnes nejakí seriózni ruskí politici a experti veria, že je to dohľadná budúcnosť. Aj ja som pesimista. V najbližších niekoľkých desiatkach rokov určite nie.

Rusko bolo vždy proti rozširovaniu NATO do postsovietskeho priestoru. V súčasnosti je terčom kritiky za spôsob boja proti kaukazskému či priamo čečenskému terorizmu. Myslíte si, že by NATO lepšie zvládlo situáciu, ak by v tejto oblasti zasiahlo?
-- Neverím, že NATO je pripravené intervenovať v ohniskách konfliktu v postsovietskej oblasti, či už v Podnestersku alebo na Kaukaze, prípadne mať tam nejakú dlhodobejšiu misiu.
Neviem, či by ich prítomnosť bola pozitívna alebo negatívna, mnoho Rusov si však myslí, že skôr negatívna. A predpokladám, že taká myšlienka by sa nestretla s pozitívnym ohlasom ani u obyvateľstva v členských krajinách aliancie.

V súčasnosti Spojené štáty zvýšili tlak na Sýriu. V Bezpečnostnej rade chcú presadiť proti nej uvalenie sankcií. Sýria roky patrí medzi oblasti záujmu Ruska. Šéf diplomacie Sergej Lavrov to napokon už naznačil. Ako chce Rusko reagovať na taký návrh rezolúcie?
-- Je pravda, že Sýria aj celá oblasť Blízkeho východu je ešte z čias sovietskeho dedičstva medzi oblasťami záujmu Ruska. Vždy tu teda išlo a ide o spor záujmov medzi Ruskom a USA. A vychádzajúc z toho Rusko aj tak zareaguje. Na jednej strane sme naklonení spolupráci so Spojenými štátmi či krajinami Európskej únie, ale na druhej strane sú tu naše tradične záujmy a potom aj silné nátlakové skupiny v rámci ruskej politickej scény. Tie sa snažia vybudovať a dosiahnuť špeciálne vzťahy s niektorými krajinami, ktoré majú za určité správanie niesť zodpovednosť. Z môjho pohľadu nemôžem povedať, že takáto kontroverzná situácia v mojej krajine je dobrá. Nie je.