Ešte koncom júla viacerí politici z bruselskej centrály EK podpísali list, adresovaný komisárovi pre otázky rozšírenia Günterovi Verheugenovi, v ktorom poukázali na ďalekosiahle následky začlenenia Turecka do únie. Medzi signatármi listu bola napríklad Španielka Loyola de Palaciová či odchádzajúci komisár Rakúšan Franz Fischler, ktorý má na starosti poľnohospodárstvo. Fischler síce nespochybňoval princíp rozširovania, ale požadoval objektívne zhodnotenie všetkých dosahov kladného rozhodnutia.
Z jeho hľadiska sú dôvodom starostí práve agrárne subvencie, na ktoré by Turecko malo nárok po vstupe. Sama Ankara však význam tejto otázky bagatelizuje, poukazujúc na pokračujúce rokovanie Svetovej obchodnej organizácie, ktorá chce s podobnými praktikami skoncovať. "Potom už na rozdeľovanie mnoho nezostane," uviedol nedávno pre Handelsblatt turecký veľvyslanec pri EÚ Oguz Demiralp.
Niektorí odborníci sú však iného názoru. "Turecko je poľnohospodárska krajina a dostávalo by veľkú časť celého krajca," uviedol jeden z bruselských diplomatov. Je pritom možné, že priama pomoc poľnohospodárstvu v ďalších rokoch klesne, zato sa však zvýši podpora vidieckym oblastiam.
Günter Verheugen ako zodpovedný komisár predloží hodnotiacu správu 6. októbra. Pri rokovaní v Európskom parlamente ubezpečil, že komisia v nijakom prípade nezľaví z prísneho posudzovania tzv. kodanských kritérií, ktorým musí vyhovieť každý potenciálny kandidát. Ide hlavne o dodržiavanie ľudských práv, ako aj o zavedenie fungujúceho trhu. Ak bude stanovisko komisie kladné, definitívne Turecko dostane zelenú v decembri t. r. počas rokovania Európskej rady. Samotné rozhovory sa potom musia začať do šiestich mesiacov odo dňa rozhodnutia, čiže v tomto prípade najneskôr v júni 2005. Odklad rozhodnutia podľa Verheugena neprichádza do úvahy, aj keď s touto požiadavkou vyšli už viacerí západoeurópski politici.
Či by decembrové kladné rozhodnutie získalo väčšinovú podporu, je zatiaľ otázne. Ale Nemecko, Francúzsko i Veľká Británia sa už vyslovili za začatie rokovaní bez dodatočných podmienok. Ako uviedol britský minister zahraničných vecí Jack Straw, nie je v európskom záujme Turecko izolovať. Na druhej strane podľa neho zatiaľ nikto nehovorí o nejakom dátume vstupu. (hn/gaf)
Vývoj tureckého úsilia
1949 - krajina sa stala členom Rady Európy
1951 - vstup do Severoatlantického paktu
1959 - Anakara ohlasuje želanie zblížiť sa s Európskym hospodárskym spoločenstvom
1963 - podpis asociačnej dohody s EHS
1987 - prvá žiadosť o prijatie do EÚ
1995 - colná únia s EÚ
1997 - Európa tureckú kandidatúru odmieta
1999 - únia priznala Turecku status kandidáta
2002 - schôdzka najvyšších predstaviteľov členských štátov EÚ otvára cestu na prípadný začiatok rokovaní o vstupe
2004 - konečné rozhodnutie