Rok po gruzínskej revolúcii ruží, ktorá zvrhla režim veterána Eduarda Ševardnadzeho, sa prevrat konal na Ukrajine. Prezidentské voľby v 50-miliónovej krajine sa od začiatku považovali za historickú voľbu medzi Západom a Východom. Za hlasovanie, v ktorom ide o budúcu zahraničnopolitickú orientáciu našich susedov. Prozápadný kandidát opozície Viktor Juščenko a jeho spojenkyňa Júlia Timošenková sa na ne pripravovali prakticky od parlamentných volieb 2002. Keď medzinárodní pozorovatelia konštatovali masové podvody, ktoré umožnili zvíťaziť provládnemu kandidátovi -- premiérovi Viktorovi Janukovyčovi, zaplnili Juščenkovi stúpenci ulice veľkých miest na západe Ukrajiny. Proruský priemyselný východ zasa mítingmi vyjadroval podporu Janukovyčovi. Opozícia ukončila demonštrácie až keď oznámili opakovanie druhého kola volieb. Janukovyč ostal sám ako "kôl v plote", nakoniec ho opustil aj úradujúci prezident Leonid Kučma.
Pre Rusko znamená gaštanová revolúcia porážku. Prezident Vladimir Putin stavil na Janukovyča a prehral. Pritom práve Ukrajina mala byť pilierom tesnej spolupráce v rámci SNŠ. Rusko si prehranú partiu vysvetlilo po svojom. Sprisahaním Západu. Miestami sa na medzinárodných fórach ozývali výmeny názorov, ktoré komentátorom pripomenuli časy studenej vojny. Pre postsovietske krajiny a Rusko sa však nastoľuje najmä jedna otázka -- kto to bude nabudúce? Mohli by manipulácie volieb v Moldavsku, Kazachstane či Uzbekistane viesť k prevratu? Mohli by budúce voľby v Azerbajdžane alebo Bielorusku dopadnúť aj inak? Zatiaľ sa to na politickom dianí odzrkadlilo len pokusmi sprísniť dohľad nad disidentmi. Ukrajina má však dosah aj na samotné Rusko. "Prinútila našich liberálov a demokratov, ktorí žijú ako v gete, porozmýšľať nad vlastným prežitím a budúcnosťou," tvrdí známa ruská politologička Lilija Ševcovová.
StoryEditor