Obľúbenou témou Georgea W. Busha sú životopisy jeho predchodcov v Bielom dome. Učarovali mu predovšetkým George Washington a Theodore Roosevelt. Kritici však Busha porovnávajú s oveľa menej slávnym štátnikom -- s Lyndonom B. Johnsonom. Ten vošiel do dejín kvôli zavlečeniu Ameriky do vietnamskej vojny, z ktorej už nenašiel východisko.
"Tento fakt na konci kariéry Johnsonovu prezidentúru zruinoval," konštatuje historik a autor životopisných románov Robert Dallek. Podobne aj Bush tvrdohlavo trvá na svojom kurze v Iraku. "Irak je Bushov Vietnam," tvrdil demokratický senátor Edward Kennedy už pred dvoma rokmi.
"Dejiny sa síce neopakujú, ale zato sa rýmujú," hovorí dnes John Hulsman, zahraničnopolitický expert z nadácie Heritage. Analógia Busha s Johnsonom triafa podľa neho klinec po hlavičke. Dokonca aj Saddám Husajn sa krátko pred americkou inváziou pokúsil Vietnam využiť pre seba -- iracká televízia vysielala dokument z roku 1975, keď helikoptéry odvážali zo strechy amerického veľvyslanectva v Saigone posledných Američanov.
Paralely medzi 36. a 43. prezidentom USA sú nápadné. Podobne ako svojho času Johnsona i Busha dnes iracká vojna vyčerpáva do tej miery, že väčšina vnútropolitických problémov sa jednoducho dostáva na druhú koľaj. A tak, ako chcel Johnson na celom svete bojovať proti komunizmu, Bush dnes iracké ťaženie považuje za časť celosvetového boja proti terorizmu. Vtedy aj dnes hrali dôležitú úlohu falšované informácie tajných služieb. Bush podobne ako Johnson čelí gerilovej vojne. "Povstanie, ktoré vychádza z ľudu, nemožno potlačiť," povedal nedávno v Bostone Jack Valenti, bývalý Johnsonov osobitný poradca. Rečnil na konferencii o Vietname.
Bielemu domu i americkému ministerstvu obrany kritici práve tak, ako vtedy, i dnes vyčítajú stratu reality. "Rovnako ako Johnson sa Bush nazdáva, že víťazstvo je len vecou vôle," poznamenáva už citovaný J. Hulsman. Obaja prezidenti zaplatili za svoje vojnové plány mohutnou stratou popularity. A obaja Texasania reagovali na kritiku prestavbou vládneho kabinetu.
Na konferencii v Bostone sa názorne ukázalo, ako hlboko v americkom povedomí väzí vietnamská trauma. "Trpkú pachuť Vietnamu cítime dnes v Iraku," hovorí Valenti. "Zdá sa, že sme sa veľmi nepoučili," sekunduje mu Alexander Haig, kedysi blízky spolupracovník ministra zahraničných vecí Henryho Kissingera.
Bush sám sa porovnávaniu s neobľúbeným predchodcom bráni: "Ja nie som LBJ (Johnson)," povedal údajne v kruhu amerických kongresmanov. O paralelách pochybujú aj niektorí experti. A naozaj, okrem mnohých podobností možno nájsť medzi oboma mužmi aj mnohé rozdiely. Vo Vietname padlo asi 50 000 amerických vojakov, v Iraku podľa amerických zdrojov doteraz dvadsaťpäťkrát menej. Možno aj preto Bush zatiaľ nečelí podobnému masovému mierovému hnutiu ako svojho času Johnson. (hn/gaf)

Tri otázky americkému zahraničnopolitickému expertovi Jamesovi B. Lindsayovi

Čo má G. Bush spoločné s prezidentom Johnsonom?
-- Podobne ako Johnson pochádza Bush z Texasu a podobne i on zaviedol USA do vojny v ďalekej krajine. Tým sa však aj podobnosti vyčerpávajú. Bush je celkom iný prezident ako Johnson.
Prečo?
-- Johnson zabŕdol do vietnamskej vojny v takej miere, že napokon sa o ďalšie zvolenie do úradu už ani nepokúšal. Na rozdiel od neho Bush neukazuje známky nerozhodnosti či pochybovania o sebe. Washington opustí, až keď sa mu skončí druhé funkčné obdobie.
Aké poučenie si môže vziať Bush z Vietnamu?
-- Môže sa poučiť od Johsona i Nixona v tom zmysle, že vojenské nasadenie v Iraku sú USA schopné preťahovať ešte dlho. Ústava mu vytvára dostatok priestoru.

Lyndon B. Johnson
V novembri 1963 sa po zavraždení prezidenta Johna F. Kennedyho ako jeho viceprezident stal 36. americkým prezidentom. Vo voľbách v roku 1964 ho zvolili na ďalšie štvorročné obdobie. S argumentom, že chce zabrániť šíreniu komunizmu, začal o rok neskôr amerických vojenských poradcov vo Vietname nahrádzať pravidelnými jednotkami. Počas vojny zahynuli milióny Vietnamcov a asi 50 000 amerických vojakov. Na jeseň 1968 sa už neuchádzal o znovuzvolenie.