Americký prezident George Bush včera poslal Kongresu návrh rozpočtu na fiškálny rok 2007 (október -- september) v objeme 2,7 bilióna dolárov. V rámci plánu znižovania deficitu návrh predpokladá obmedzenie výdavkov na rad domácich programov, a po prvý raz za dlhý čas aj zníženie mandátorných výdavkov. Vzrásť majú, naopak, výdavky na obranu a domácu bezpečnosť.
Vzhľadom na pokračujúcu prítomnosť USA v Iraku a Afganistane sa tieto majú zvýšiť zhruba o päť percent na 440 miliárd. Päťpercentný rast sa navrhuje i pre vnútornú bezpečnosť. Bush zároveň požiada Kongres, aby dal na operácie v oboch krajinách na zvyšok tohto roku a na budúci rok ďalších 120 miliárd USD.
Priame výdavky na obe vojny tak vyjdú už na 440 miliárd dolárov. Ministerstvo obrany USA v súčasnosti na Irak míňa 100-tisíc dolárov každú minútu, minúta v Afganistane podľa Los Angeles Times stojí 18-tisíc dolárov. Aj napriek tomu, že ide o väčšiu čiastku, podľa analytikov cez zákonodarcov prejde bez problémov. V Iraku sa momentálne nachádza 130-tisíc amerických vojakov.

Mylné prognózy
Celková suma na Bushovu vojnu s terorizmom je pol bilióna dolárov, čo sa už takmer rovná výdavkom na 13-ročný vietnamský konflikt. Podľa Inštitútu pre politické štúdie každý americký občan za vojnu z vlastného vrecka zaplatil 727 dolárov, do konca roka by sa táto suma mala zvýšiť o 573 dolárov.
Len na porovnanie, stačilo by to na nasýtenie všetkých hladujúcich na svete počas najbližších 13 rokov alebo na zaočkovanie každého dieťaťa na svete počas najbližšieho storočia, napísala americká tlač.
Vláda sa vo svojich odhadoch na nákladoch v irackej operácii zjavne prepočítala. Minister obrany Donald Rumsfeld totiž svojho času predpovedal, že vyjde na 50 miliárd dolárov. Bývalý Bushov hospodársky poradca Lawrence Lindsey pritom odstúpil po nátlaku, keď v roku 2002 prognózoval, že vojna môže vyjsť aj na 200 miliárd. Ešte pred pripravovaným balíkom sa náklady na irackú intervenciu vyšplhali na 250 miliárd. Oficiálny odhad Bieleho domu pred vojnou bol nakoniec 75 miliárd vrátane nákladov na zničenie všetkých Saddámových zbraní hromadného ničenia, ktoré sa nikdy nenašli.
"Prekvapuje ma, že je tá suma až taká vysoká. Rozpočtový úrad Kongresu predsa odhadoval, že Pentagón bude potrebovať "iba" ďalších 85 miliárd. O Lindseyovi si mysleli, že sa mýli. Áno, mýlil sa. Sumu odhadol príliš nízko," povedal pre britský denník Guardian Steven Kosiak z Centra pre strategické a rozpočtové prognózy. Podľa poradcu Bieleho domu pre rozpočet Joela Kaplana má ísť táto suma predovšetkým na špecializované vojenské zariadenia do púští, zintenzívnenie tréningu irackých jednotiek a lepšiu ochranu pre amerických vojakov pred cestnými náložami.

Nová stratégia
Rozpočet prichádza na stôl zákonodarcov spolu so správou o obrannej stratégii, ktorá sa vypracúva každé štyri roky. Podľa nej má byť armáda viac mobilná, počet špeciálnych jednotiek má byť vyšší o 15 percent. Ďalších 4 000 vojakov sa má zamerať na "psychologické operácie".
Podľa strategického plánu ministerstva by sa tiež 1,5 miliardy dolárov malo použiť na posilnenie obrany proti biologickému útoku a mal by sa zdvojnásobiť počet bezposádkových špionážnych lietadiel. Vojenskí experti sa síce z plánu tešia, otázkou stále zostáva, kde naň Amerika zoženie financie. Aj pre rastúci účet za Irak zrejme nebude možné, aby Bushova administratíva v tomto roku presadila plánované zákony o znižovaní daní.