Medzi Švajčiarskom a Tureckom došlo k diplomatickému sporu. Jeho podstatou je otázka, či švajčiarska justícia môže vyšetrovať tureckých politikov, ktorí na švajčiarskej pôde popierajú tureckú genocídu na Arménoch, spáchanú začiatkom minulého storočia. Príslušné rozhodnutie bernskej generálnej prokuratúry viedlo k tomu, že Ankara zrušila septembrovú návštevu švajčiarskych podnikateľov v Turecku. Na jej čele mal byť minister hospodárstva Joseph Deiss.
Turecko viedlo podobné spory už aj s viacerými štátmi Európskej únie. V roku 2001 sa márne pokúšalo zabrániť prijatiu rezolúcie francúzskeho Národného zhromaždenia, ktorá popieranie genocídy kvalifikuje ako trestný čin. Podobne postupoval aj nemecký Spolkový snem. Ten v júni vyzval tureckú vládu, aby sa vyrovnala s minulosťou. Vyvraždenie pol druha milióna Arménov v rokoch 1915 - 1923 nemeckí poslanci síce nenazvali genocídou, ale Erdoganov kabinet vyzvali, aby pripustil preskúmanie vtedajších udalostí.
Turecko protiarménsky masaker odmieta. O genocíde nemožno hovoriť, znie oficiálna verzia. Predseda tureckej historickej spoločnosti Jusuf Halacoglu tvrdí, že v uvedenom období zahynulo nanajvýš 300 000 Arménov a aj to v dôsledku vojnového virvaru a chorôb. Iný odborník, riaditeľ štátnych archívov, zase hovorí, že "arménske bandy" vtedy v Anatólii zabili až 523 000 Turkov. A spisovateľ Orhan Pamuk, ktorý sa pokúsil o objektívne spracovanie uvedených udalostí, sa teraz skrýva, keďže neznáme osoby sa mu vyhrážali smrťou.
Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan v rozhovore s kancelárom Gerhardom Schröderom nazval rezolúciu Spolkového snemu "nesprávnou a odpudzujúcou".
Podobnej kritike je teraz vystavené Švajčiarsko. Turecký politik Dogu Perincek na zhromaždení v Zürichu minulý mesiac genocídu spochybnil a nazval ju "imperialistickou lžou". Generálna prokuratúra jeho slová vyhodnotila ako porušenie protirasistických švajčiarskych zákonov a politika vyzvala, aby podal vysvetlenie. Ankara si na revanš pozvala švajčiarskeho veľvyslanca a dala najavo, že očakáva zrušenie vyšetrovania. Keď Bern poukázal na nezávislosť justície, Turecko zrušilo spomínanú návštevu hospodárskej delegácie.
Podnikatelia "alpskej konfederácie" teraz dúfajú, že návšteva sa uskutoční v neskoršom termíne. Veď Švajčiarsko v roku 2004 vyviezlo do Turecka tovar za 1,3 miliardy eur, pričom ročný prírastok dosiahol 17 percent. (gaf)