Jeruzalem, sväté mesto, dostáva novú dominantu. Múr z holého betónu, vysoký ako rodinný dom až po komín, tiahnuci sa desiatky kilometrov zvlnenou krajinou. Izrael dúfa, že bude dostatočnou ochranou proti palestínskym teroristom. Primátor Jeruzalema Uri Lopilyanski tvrdí, že zvýši bezpečnosť: "Zadrží samovrahov a zachráni životy."
Pre Hasana je to však symbol niečoho iného - Izraelčania nás chcú odohnať, mieni. Nedávno oslávil štyridsiatiny a zažil aj časy, keď toto predmestie patrilo k najbohatším palestínskym sídelným celkom. Prácu si našiel každý v meste, školy, nemocnice i obchody boli voľne prístupné. "S tým je teraz koniec, múr z nás urobí chudákov, pretože obmedzuje našu mobilitu." Predovšetkým však delí Jeruzalem od západného brehu rieky Jordán, a tým aj od budúceho štátu Palestína.
Približne dvadsať kilometrov múru už stojí, ďalšie pribúdajú rýchlym tempom. Vidieť, že táto stavba sa teší podpore izraelských úradov. Za jednu nočnú zmenu tu stavební robotníci dostávajú i sto eur. A tak obrovské nakladače prinášajú nové betónové bloky vo dne v noci. V konečnej etape bude múr až sedemdesiatkilometrový, od Betlehemu až po Ramalláh.
"Múr beznádeje" rozdelil rodiny, preťal sociálne zväzky. Ale obmedzil aj kompetencie palestínskej samosprávy, ktorá z predmestia Abu Dis riešila aj záležitosti celej východnej, teda arabskej časti Jeruzalema. Pre Palestíncov z "onej strany múru" prakticky už nemá význam.
Múr je dvakrát taký vysoký ako ten, ktorý delil kedysi Berlín. Mnohí Palestínčania proti nemu protestujú, väčšina naň hľadí s apatiou. Kto môže, chce však z tohto predmestia odísť - a to sú všetci tí, čo majú občiansky preukaz vydaný jeruzalemskou mestskou správou. Skôr, ako bude múr kompletný, sa preto snažia nájsť si nové byty z jeho izraelskej strany. Paradoxne tak Izrael môže dosiahnuť priamy opak toho, čo zamýšľal - v Jeruzaleme bude žiť ešte viac Palestínčanov ako doteraz. V dôsledku tohto záujmu už nájomné vo východnej časti mesta masívne vzrástlo.
Ostatne, múr v Jeruzaleme už nejaký čas stojí, odvtedy, čo v júli 2002 v kaviarni Hebrejskej univerzity zahynulo deväť ľudí. Meria však "iba" dva metre a prekážkou bol len pre autá, ľudia cezeň preliezali, prípadne využívali prieluky, ktoré zostali. S tým je teraz koniec. Jednotlivé časti nového múru sú spojené dokonale.
Múr preto vytvára celkom novú realitu. I pre miestny starobinec Notre Dame des Doulers. Sestra Cecília sa ešte nevie spamätať: "Prišlo to ako blesk z jasného neba, jedného rána sme sa zobudili s mohutnou sivou stenou pred oknami. Sanitka sa sem viac nedostane."