Kyjev -- Smutné výročie hrôz holokaustu si v týchto dňoch pripomínajú na Ukrajine. Pred 65 rokmi zavraždili nacisti v rokline Babí Jar tisíce Židov.
"Prikazuje sa všetkým Židom mesta Kyjev a okolia, aby sa zhromaždili v pondelok dňa 29. septembra 1941 do ôsmej hodiny ráno na rohu ulíc Melnykova -- Dokterivská. Všetci sú povinní vziať si so sebou doklady, peniaze, oblečenie. Kto sa nepodriadi tomuto nariadeniu, bude zastrelený."
Roklina smrti
Vyhlásenie zastihlo Židov desať dní po dobytí mesta Nemcami. Niektorí uverili rečiam, že ich presídlia do pracovných táborov. Mnoho z nich si pamätalo "civilizovanú" nemeckú okupáciu z prvej svetovej vojny. Tentoraz však bola obava namieste. Nacisti nahnali obete na okraj rokliny. Všetci sa museli vyzliecť a odovzdať svoje cennosti. Nemci ich potom postupne strieľali.
Keď Židia videli hromadu mŕtvych tiel, vrhali sa sami do priepasti. Nie všetci však zomreli. Aj keď boli ťažko ranení, podarilo sa im z rokliny utiecť skôr, ako ich zasypali hlinou. Babí jar sa stal mementom holokaustu. Bol jedným z mnohých podobných masakrov, a predsa bol výnimočný -- svojou rýchlosťou a brutalitou. V priebehu dvoch dní tu našlo smrť 33 771 kyjevských Židov.
Tragický omyl
V Kyjeve žilo pred druhou svetovou vojnou viac ako 175-tisíc Židov. Časť z nich zachránila evakuácia na východ, pár ukryli susedia. Väčšina však vojnu neprežila.
Vyvražďovanie Židov a ďalších nepohodlných ľudí začala jednotky Eisatzgruppen súčasne s inváziou do Sovietskeho zväzu v júli 1941. Okamžité vyhubenie kyjevských Židov mala byť odplata za sabotáže, za ktorými v skutočnosti stála sovietska tajná služba.
Podľa nemeckých zdrojov tu bolo zastrelených takmer 34-tisíc osôb, sovietske zdroje uvádzali 70- až 100-tisíc obetí. Na mieste popravy vo štvrti Syrec bol zriadený tábor smrti. Do oslobodenia oblasti v novembri 1943 tu našlo smrť až 220-tisíc Židov, Ukrajincov, sovietskych vojnových zajatcov, Rómov i duševne chorých. ČTK, sim