Dnes uplynulo 140 rokov, odkedy sa Aljaška stala súčasťou Spojených štátov. Presne 30. marca 1867 predal ruský cár Alexander II. toto nehostinné územie Američanom za pár miliónov dolárov. Údajne preto, že Rusku neprinášalo žiaden zisk. Už o niekoľko rokov sa však ukázalo, akú obrovskú chybu urobil. Na Aljaške objavili bohaté zásoby zlata, ropy a zemného plynu, ktoré doteraz prinášajú miliardové zisky. Len do prvej svetovej vojny tam vyťažili zlato za bilión dolárov. Podľa odhadov sa v hlbinách zeme ukrýva desať miliárd barelov ropy. Jej ťažbu však Američania nedávno výrazne obmedzili. Chcú tým zabrániť ničeniu pôvodného ekosystému.
Dnes začínajú tento odľahlý kút sveta medzi Ruskom a Kanadou objavovať aj Slováci. "Aljaška sa stala obľúbenou turistickou destináciou. Sú tu národné parky, divé zvieratá, všetko, čo môže príroda ponúknuť," povedal pre HN popredný slovenský horolezec a cestovateľ Peter Hámor.
Superbiznis Aljaška
Spojeným štátom sa v roku 1867 podaril jeden z najvýnosnejších obchodov v histórii. Aljašku, ktorá je dnes s rozlohou 1,7 milióna kilometrov štvorcových najväčším americkým štátom, kúpili od cárskeho Ruska doslova za bagateľ - 7,2 milióna dolárov. Po nákupe sa ozvali kritické hlasy, že sú to nekresťanské peniaze za "horu ľadu". Aj najväčší kritici však zmĺkli, keď si vypočítali, že Američania dali Rusom štyri centy za hektár územia. Táto investícia sa im odvtedy už mnohokrát vrátila. V zemi sa stále nachádza ohromné množstvo zlata, striebra, medi a iných kovov.
Na Aljaške, prezývanej tiež krajina polnočného slnka, sa do dnešného dňa zachovali desiatky ruských osád a pravoslávnych kostolov. Rusko sa s ich stratou doteraz nedokázalo vyrovnať. Už viackrát si nárokovalo na vrátenie Aljašky. Argumentovalo pritom tvrdením, že obchod bol vynútený. Američania však o tom nechcú ani počuť. Zlé jazyky si doteraz robia z Rusov žarty. Vraj Aljašku prehral ich cár Alexander II. v kartách.
Raj pre dobrodruhov
Aljaška vždy bola a zrejme dlho aj zostane rajom pre dobrodruhov. Platí to už od čias, keď sem chodili hľadať šťastie zlatokopi z celého sveta. "Ľudia, ktorí sem prídu, nevyhľadávajú rezortné letoviská a golfové ihriská. Vedia žiť s prírodou a chrániť ju. Je tu úplne iné zloženie ľudí, než vo vychytených turistických strediskách," tvrdí Hámor, ktorý zliezol najvyššie vrchy všetkých siedmich kontinentov sveta.
Na Aljašku čoraz častejšie smerujú kroky slovenských študentov, ktorí si sem chodia privyrábať na rybárskych alebo výletných lodiach. "Je tam nádherná nedotknutá príroda. Cestná sieť nie je vo veľkej časti Aljašky vybudovaná. Ľudia sa medzi mestami môžu presúvať väčšinou iba lietadlom," hovorí bratislavský študent Ján Kapusta, ktorý strávil na rybárskej lodi na Aljaške niekoľko mesiacov.