Po hydine, ktorá musí byť ukrytá v kurínoch, ani psov a mačky by nemali ich majitelia púšťať bez dozoru mimo dvora. Ako prevenciu proti šíreniu vtáčej chrípky na Slovensku to odporúča Úrad verejného zdravotníctva. "Vtáčia chrípka sa prenáša na mačkovité šelmy, ale aj na všežravce a prirodzené predátory, ako sú divé svine a líšky," upozorňuje vedúci služobného úradu Úradu verejného zdravotníctva František Valašek.
Pri Gabčíkove, kde našli sokola sťahovavého uhynutého na vtáčiu chrípku, ale aj v ďalších oblastiach dunajského lužného lesa, je veľa týchto zvierat. Podobné problémy budú mať aj v Maďarsku, keďže ochranná 10-kilometrová zóna prekračuje hranicu.
"Považujem za nezodpovedné, aby v lokalitách, kde sa potvrdil úhyn vtákov na vírus H5N1, chodili ľudia počas víkendu so psami a nechali ich voľne pobehovať. Pes síce mršinu nezožerie, ale ak príde s ňou do kontaktu, môže sa nakaziť," upozorňuje Valašek. Preto vyzýva členov Slovenského poľovníckeho zväzu, aby v oblastiach, kde sa nákaza potvrdí, likvidovali škodnú zver, najmä túlavých psov a mačky.
Za túlavého sa považuje pes, ktorý je bez pána vo vzdialenosti najmenej dvesto metrov od najbližšieho trvalo obývateľného domu. "Apelujem na vlastníkov týchto zvierat, aby ich nenechali voľne pobehovať. Ak dôjde k usmrteniu psa, jeho majiteľ môže žiadať náhradu, len ak ho zastrelili v kratšej vzdialenosti ako dvesto metrov," uviedol pre HN Pavol Cpin zo Slovenského poľovníckeho zväzu.
Pretože sa vtáčia chrípka vyskytla aj v Bratislave, Valašek upozorňuje, že v meste je veľa túlavých mačiek. Rodičia by mali deti upozorniť, aby ich nechytali, nekŕmili, a už vôbec nebrali domov. Podobne je to aj s túlavými psami. Koľko je týchto zvierat v Bratislave, nevedia ani aktivisti Slobody zvierat. Ročne sa však v meste odchytí a cez ich útulok prejde asi 1 700 psov, ktorí stratili majiteľa.