Slávnostným podpísaním Zmluvy o pristúpení sa dnes v Aténach zavŕši dlhý a náročný proces rokovaní medzi členskými krajinami Európskej únie a desiatimi kandidátmi, vrátane Slovenska. Tento proces sa pre nás začal pozvaním k rokovaciemu stolu na decembrovom summite v Helsinkách v roku 1999 a skončil sa minulý rok v Kodani. Nadchádzajúce rozširovanie je piatym v poradí, pričom únia sa rozrastie o desať nováčikov. Mnohí preto hovoria o najambicióznejšom kroku vpred v histórii Európskej únie. Európsky komisár zodpovedný za rozšírenie Günter Verheugen pritom práve toto rozšírenie považuje za najlepšie pripravené. "Vízia rozšírenia dala smer reformným procesom v strednej a vo východnej Európe," povedal komisár minulý týždeň v Štrasburgu.
Za každú pristupujúcu krajinu podpíšu zmluvu dvaja predstavitelia s tým, že tretí podpis sa bude pripájať dodatočne mimo kamier. Za Slovensko tak urobia prezident Rudolf Schuster a predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Tretím podpisom bude podpis ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Schuster sa o tom, že podpíše dokument, rozhodol len dva dni pred slávnosťou s odôvodnením, že do Atén pricestujú aj hlavy okolitých štátov a z kandidátskych krajín bude chýbať iba maltský prezident.
Podobné rozhodnutia sa do posledných chvíľ robili aj v ďalších kandidátskych krajinách. Za českú republiku zmluvu podpíše prezident Václav Klaus, premiér Vladimir Špidla a šéf diplomacie Cyril Svoboda. Namiesto prezidenta však mal pôvodne svoj podpis pripojiť hlavný vyjednávač Pavel Telička, ktorý netajil nad takýmto rozhodnutím sklamanie. Klaus bol totiž v minulosti známy svojou ostrou kritikou Európskej únie. Slovinci, ktorí vysielajú svojho prezidenta a premiéra, sa zasa nevedeli dohodnúť, či by tretí podpis mal byť ministra zahraničných vecí alebo hlavného vyjednávača. Podobné zmätky sa však podľa európskych diplomatov odohrávali aj pri pristúpení Rakúska, Švédska a Fínska.
Ceremónia v gréckej metropole nasleduje po tom, čo vo februári s rozšírením únie vyjadrila súhlas Európska komisia a v stredu minulý týždeň vstup desiatky kandidátskych štátov schválil drvivou väčšinou Európsky parlament. V pondelok pritom vyjadrila formálny súhlas s rozšírením únie o desať nových členov Rada EÚ zložená z ministrov zahraničných vecí členských krajín.
I keď sa na prvý pohľad zdá, že táto vlna rozšírenia je už v suchu, niektorí varujú, že plánovaný termín rozšírenia, ktorým je 1. máj 2004, by sa predsa len mohol posunúť. Po podpise totiž nasleduje ratifikácia zmluvy v parlamentoch členských a budúcich krajín. A práve tá by podľa niektorých zdrojov Európskeho parlamentu mohla byť kameňom úrazu, napríklad vo Francúzsku. Optimistickejšie hlasy však tvrdia, že vzhľadom na to, že v národných parlamentoch sa bude hlasovať o vstupe celej desiatky, a nie o jednotlivých krajinách -- ako sa hlasovalo v Európskom parlamente minulý týždeň v Štrasburgu -- takýto katastrofický scenár nehrozí. "Teraz, keď je zavŕšenie celého procesu na dosah, by takéto nezodpovedné rozhodnutie parlamenty niektorých krajín neurobili," tvrdí nemenovaný zdroj EP.
Okrem slávnostného podpisu budú na summite nepochybne rezonovať aj otázky týkajúce sa povojnového usporiadania Iraku a rastúce obavy kvôli vyhrážaniu sa USA vojnou Sýrii. "Irak nie je na oficiálnom rokovacom programe, no bude ťažké vyhnúť sa mu," povedal včera pre agentúru Reuters nemenovaný diplomat.