Britská vláda štartuje veľkú mediálnu kampaň, v ktorej chce študentom a ich rodičom vysvetliť chystané zmeny v spoplatňovaní vysokoškolského štúdia. Prostredníctvom televízie, rádií a inzerátov v printových médiách chce vláda vyslať študentom odkaz, že podľa nových pravidiel "najprv vyštudujú a platiť budú neskôr". Univerzity totiž varovali, že nový komplexný systém poplatkov a grantov by mohol odstrašiť mladých ľudí od štúdia na vysokých školách.
"Som presvedčený o tom, že musíme urobiť viac pre to, aby sme študentom poskytli základné informácie," povedal minister pre vysoké školstvo Bill Rammell. Zároveň obhajoval počin vlády umožniť univerzitám žiadať ročné poplatky za vysokoškolské štúdium až do 3 000 libier. Podľa Rammella je naivné sa domnievať sa, že sa kvalita univerzitného vzdelávania zvýši bez zvýšenia poplatkov.
Reklama v médiách má rozptýliť obavy mladých ľudí zo zavedenia vyšších poplatkov. Od budúcej jesene sa totiž školné nebude musieť platiť pred nástupom na univerzitu, ako to bolo doteraz. Školné sa začne splácať až po tom, čo študent opustí univerzitu a bude mať uzavretý pracovný kontrakt najmenej za 15 000 libier ročne.
"Pred nástupom na univerzitu nebudete musieť platiť ani penny. Nebudete dokonca nič platiť dovtedy, kým si nenájdete prácu. Pri priemernom plate čerstvého absolventa 18 000 libier ročne bude vaša splátka za štúdium 5,19 libra týždenne," odkazuje britským študentom minister.

Obavy z dlhov
"Väčšina absolventov s priemerným zárobkom bude týždenne viac míňať na CD," reaguje Rammell na námietky o tom, že mladí ľudia skončia univerzitu s obrovskými dlhmi. Takéto malé splátky podľa ministra nebudú problémom pri získaní hypotéky. Rammell pripustil, že zavádzanie školného bolo problematické. "Ak mám byť úprimný, pri zavádzaní poplatkov v roku 1998 sme urobili dve chyby. Prvou bolo, keď sme od študentov žiadali zaplatiť predtým, ako nastúpili na univerzitu, a druhou bolo, keď sme sa vzdali grantov. Obe chyby sme napravili v novom systéme."
Ambíciou britskej vlády je primať k vysokoškolskému štúdiu 50 percent mladých ľudí. Podľa medzinárodnej štúdie OECD zverejnenej minulý mesiac Veľká Británia nateraz zaostáva, niektoré krajiny už teraz majú 60 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí. "Pozrite sa, čo sa deje v Indii alebo v Číne. Ak nepritiahneme viac mladých ľudí k vysokoškolskému štúdiu, nebudeme konkurencieschopní," hovorí minister.

Únik mozgov do USA
Druhou obavou vlády je únik mozgov z Británie do Spojených štátov. Vyše 100 amerických univerzít usporiadalo po Británii študijné veľtrhy, ktoré sa tešia veľkému záujmu. Počet mladých Britov študujúcich na amerických univerzitách sa zvýšil o dve percentá. Pokiaľ ide o ostatné európske krajiny, trend je opačný. Na univerzitách v USA tento rok študuje o šesť percent menej Nemcov a o 5,6 percenta menej Francúzov. Podľa Fulbrightovho inštitútu môže onedlho Británia čeliť problému odlevu mozgov. Britským študentom vyhovuje väčšia flexibilita amerického vzdelávania. Môžu si vybrať predmety štúdia a nemusia povinne navštevovať semináre, o ktoré nemajú záujem. Neprekážajú im dokonca ani vyššie poplatky, ktoré sa pohybujú od 5 600 do 22 600 libier ročne vrátane ubytovania. Študenti z chudobnejších pomerov alebo mimoriadne nadaní mladí ľudia totiž majú možnosť získať výhodné štipendiá.