Po tom, čo sa politici v otázke opätovného zjednotenia Cypru nedokázali dohodnúť, budú musieť svoje slovo povedať samotní obyvatelia tohto rozdeleného stredomorského ostrova. Všeľudové hlasovanie sa uskutoční 24. apríla 2004, v oboch komunitách oddelene -- to znamená zvlášť v gréckej časti a zvlášť v tureckej. Šance na úspech však nie sú veľké, podľa prvých ohlasov väčšina cyperských Grékov podmienky OSN odmieta.
Tým by sa však zjednotenie odsunulo do ďalekej budúcnosti. Generálny tajomník OSN Kofi Annan súčasnú situáciu charakterizoval takto: "Teraz je už možná len voľba medzi touto a medzi nijakou dohodou."
Sporné sú však viaceré body plánu. V prvom rade je to otázka odškodnenia príslušníkov gréckej komunity, ktorých turecká armáda v roku 1974 vyhnala z ich domovov v severnej časti ostrova. Diplomati OSN navrhovali osobitnú klauzulu, podľa ktorej by sa cyperskí Gréci majetkových nárokov zriekli. Európska únia ani Gréci túto možnosť neakceptujú. Otázny je aj slobodný pohyb na ostrove. Turecká menšina je proti tomu, aby sa cyperskí Gréci vrátili do pôvodných domovov, keďže sa bojí, že by sa ocitla v nevýhode. Tretím problémom je počet vojakov. V súčasnosti napríklad okupuje severnú časť ostrova až šesťdesiattisícový kontingent tureckej armády. Po vstupe do Európskej únie by mal byť ostrov prakticky demilitarizovaný, ak odhliadneme od dvoch britských vojenských základní na ostrove ako reliktu koloniálnych čias -- turecká menšina by mala 650 vojakov, grécka väčšina 900. Obom stranám sa tieto čísla zdajú nízke.
Po ukončení rozhovorov vo švajčiarskom meste Bürgenstock je isté jedno -- po tridsiatich rokoch rozdelenia sa hodina pravdy priblížila. Ak obe spoločenstvá povedia zjednoteniu "áno", 1. mája 2004 vstúpi do Európskej únie celý ostrov. Ak však referendum bude v niektorej časti neúspešné, do únie vstúpi len grécka časť ostrova. Čierny Peter potom zostane v rukách terajšieho tureckého premiéra Recepa Erdogana, ktorý chce, aby sa členom EÚ stalo aj Turecko. To je však možné len vtedy, ak by s tým súhlasili všetci členovia európskeho integračného zoskupenia -- teda aj cyperskí Gréci, už ako plnoprávni členovia EÚ. Bezvýchodnosti situácie si je vedomý aj komisár EÚ pre otázky rozšírenia Günter Verheugen: "Politicky je situácia veľmi kritická," znie jeho varovný hlas.
Európska komisia však napriek nepredvídateľnému výsledku referenda trvá na uskutočnení medzinárodnej konferencie v Bruseli 15. apríla, v rámci ktorej sa bude rokovať o finančnej pomoci Cypru vo výške 300 miliónov eur. Evidentné je, že to by mohla byť "tajná zbraň", ako obe spoločenstvá predsa len získať pre plán OSN. (hn/gaf)