Predseda ruského Účtovného dvoru (ruská verzia NKÚ) Sergej Stepašin podal včera demisiu. Oznámili to ruské agentúry. Tento neočakávaný krok urobil pritom len pár týždňov pred dlho očakávaným zverejnením jeho správy o privatizácii v rokoch 1993 -- 2003. Hlavný audítor Ruska, ktorý bol v minulosti ministrom spravodlivosti, vnútra a aj šéfom vlády, tvrdí, že ide len o formalitu spojenú s novým zákonom o Účtovnom dvore. Šéfa inštitúcie by mal podľa decembrovej novely totiž schvaľovať parlament na návrh prezidenta. Analytici však tvrdia, že za demisiou je značne diskutovaná správa o divokej privatizácii, ktorú mal podľa vlastných slov "v marci alebo apríli" predložiť Štátnej dume.
Podľa informácií, ktoré prenikli do médií za posledné obdobie, by sa dokumentu, na ktorom pracoval Účtovný dvor od roku 2003, mohla obávať väčšina ruských veľkopodnikateľov. Predpokladá sa, že jeho zverejnenie vyprovokuje škandál okolo privatizačných machinácií a možno aj ďalšie súdne procesy. "Je potrebné súdnou cestou zabezpečiť rehabilitáciu porušených práv zákonného vlastníka -- štátu," citoval z neho tento týždeň denník Kommersant. Použiť by sa dal podľa novín pri každom vývoji udalostí. V protiklade s tvrdením o rehabilitácii vlastníckych práv štátu sa napríklad na inom mieste spomína, že "nedostatočná a nekompletná právna báza privatizácie" nie je dôvodom na anulovanie jej výsledkov.
Obsah správy nie je žiadnym prekvapením a vraj sa v nej opakuje to, čo všetci Rusi dávno vedia: že privatizácia sa uskutočnila bez právnej bázy, nesplnila svoje ciele a žiaden prechod do súkromných rúk v období divokých 90. rokov neprebiehal podľa zákona. Sedemdesiat percent ruského priemyslu sa do roku 1994 zmenilo na akciové spoločnosti a vláda vydala 144 miliónov kupónových knižiek, ktoré skupovali podnikatelia, zamieňali ich za akcie a preberali lukratívne podniky za smiešne sumy. Osobitnou kapitolou bola tzv. záložná privatizácia, keď si Černomyrdinova vláda požičala od veľkopodnikateľov peniaze, ktoré nevrátila. Iróniou bolo, že financie, za ktoré si oligarchovia nakúpili akcie veľkopodnikov, patrili štátu. Podľa médií správa navrhuje oligarchom, aby zaplatili pokutu na "zlepšenie obchodnej atmosféry" a "vysoké dane na prírodné bohatstvo". Ropné odvetvie má byť údajne "reštrukturalizované". Podľa Stepašina sa podarilo Účtovnému dvoru vrátiť do štátnej pokladnice niekoľko "stratených" miliárd rubľov, ide však len o sedem percent chýbajúcich prostriedkov.
V názore kto alebo čo však prinútilo Stepašina odísť, sa novodobí "kremlinológovia" rozchádzajú. Jedni tvrdia, že za jeho demisiou stojí Roman Abramovič. Práve jeho obchody a ropná spoločnosť Sibnefť sa údajne v dokumente často spomínajú. Druhí hovoria o tom, že Stepašin mal vyššie ambície a správa mala byť preňho štartovacou čiaru pre opätovný návrat do veľkej politiky. A existuje aj tretia verzia: jeho odchod súvisí s novým kremeľským politickým projektom liberálnej strany, ktorá má vytvárať protiváhu dvornej strane prezidenta Putina, Jednotnému Rusku.
Budúcnosť správy, na ktorej pracovala inštitúcia od decembra 2003, je zatiaľ nejasná, napriek tomu, že je už hotová. Jej zverejnenie sa už zopárkrát odkladalo. Špekuluje sa, že ho zdržujú náročky, aby každý z oligarchov pociťoval obavy a "spytoval si svedomie".