Rozšírenie počtu stálych členov Bezpečnostnej rady OSN sa v novom roku prekvapujúco opäť dostalo na program dňa. Účastníci Valného zhromaždenia tejto univerzálnej svetovej organizácie majú teraz v rukách hneď dve predlohy príslušných rezolúcií. Podľa nich by namiesto terajších pätnástich malo byť 25 členov, resp. 26, čo by lepšie vystihlo podstatu terajšieho rozdelenia síl vo svete. Nemci sa zasadzujú o rozšírenie počtu stálych členov z piatich na jedenásť a počtu nestálych z desiatich na štrnásť. Afričania pre seba požadujú ešte jedno miesto navyše.
Nové snahy
Jeden z návrhov na prelome rokov predložili africké krajiny, s druhým prišla teraz trojica Brazília, Nemecko a India. V tomto prípade ide prakticky o oprášený text z minulého roka. Ako je známe, všetky tri štáty sa usilujú o kreslo stáleho člena BR OSN.
Opätovné zaradenie tejto otázky na program rokovania znamená, že diskusia o reforme OSN sa ešte neskončila. Je však zrejmé, že bývalý štvorzáprah, ku ktorému okrem Nemecka, Indie a Brazílie patrilo ešte Japonsko, sa rozpadol. Japonci sa k opakovanému predloženiu rezolúcie už nepripojili. Tokijskí diplomati postoj odôvodňujú údajnými malými šancami na prijatie plánu -- okrem iného aj preto, že USA zámer nepodporujú a Čína zase neskrýva mohutný odpor. Američania vraj tak či onak neodobria nijakú zmenu, ktorej výsledkom bude viac ako 21 členov BR OSN, lebo podľa mienky Washingtonu by to ohrozilo efektívnosť rokovania uvedeného orgánu.
Rozhodujúcu úlohu v otázke reformy OSN zohráva naďalej 53 afrických štátov. V dňoch 23. a 24. januára Africká únia rozhodne, či a kedy bude Valné zhromaždenie hlasovať o ich novej iniciatíve. Nemecko a jeho partneri hlasovanie podporujú, aj keď sa domnievajú, že africký návrh nezíska potrebnú dvojtretinovú väčšinu hlasov. Kalkulujú však s tým, že v ďalšom kole by mal potom o niečo väčšiu šancu na prijatie ich návrh.
Koaličný cieľ
Z nemeckého vnútropolitického hľadiska je nová snaha bezproblémová. Požiadavku, aby nová berlínska vláda pracovala na získaní stáleho členstva v Bezpečnostnej rade OSN, totiž členovia veľkej koalície, kresťanskí demokrati a sociálni demokrati, prezieravo zakotvili už v koaličnej dohode. Stalo sa tak aj napriek tomu, že v strednodobej perspektívne si rovnaký cieľ vytýčila aj Európska únia.
Predpokladá sa, že táto téma sa dostane aj na program rozhovorov nemeckej kancelárky Angely Merkelovej s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom počas jej návštevy USA v piatok tento týždeň. Vlani, za kancelára Gerharda Schrödera, Američania nemecké úsilie nepodporili a rozširovanie vždy spájali s nutnosťou uskutočnenia hlbších zmien v činnosti OSN, napríklad aj pri využívaní finančných prostriedkov. (hn/gaf)