Na včerajšom stretnutí podpísali obaja štátnici taktiež dlhodobé partnerstvo medzi oboma krajinami, no isté tiene na americko-afganských vzťahoch pretrvávajú.
Iba "kooperovať a konzultovať"
Jedným z dôvodov súčasného napätia medzi oboma krajinami boli zverejnené informácie, podľa ktorých americkí vojaci zneužívali afganských väzňov. V dvoch prípadoch dokonca viedlo týranie až k smrti uväznených Afgancov. "To je jednoducho neprijateľné a som veľmi šokovaný," reagoval Hamíd Karzaj. "Chceme, aby americká vláda zaujala tvrdý postoj a aby vinníci boli potrestaní," dodal. Zároveň však povedal, že zo správania zopár vojakov nebude Afganistan haniť všetkých Američanov.
Ešte pred zverejnením zneužívania väzňov vyhlásili afganské úrady, že budú požadovať väčšiu kontrolu nad americkými operáciami v Iraku. Hamíd Karzaj ocenil spojenectvo s USA, ktoré viedlo k zvrhnutiu Talibanu na jeseň 2001, ale teraz je podľa jeho slov "iná fáza tohto boja". "Afganci cítia, že ich zem patrí im," povedal Karzaj. Zneužívanie väzňov, často ťažkopádne vojenské taktiky či nešťastné zabitia civilistov znižujú podporu americkej prítomnosti v krajine. Aj z toho dôvodu Karzaj požaduje okrem iného aj zákaz prehľadávania domov bez povolenia afganskej vlády, rovnako ako prevzatie afganských zajatcov z amerických zajateckých táborov v Guantáname.
Americký prezident sa po včerajšom stretnutí vyjadril, že Američania si ponechajú kontrolu nad svojimi vojenskými jednotkami v Afganistane, no budú "kooperovať a konzultovať" vojenské operácie s afganskou vládou. "Naši vojaci sa budú zodpovedať americkým dôstojníkom," povedal Bush. Americký prezident však Karzajovi prisľúbil, že zadržaní Afganci budú prevezení späť do svojej vlasti, no Američania sa potrebujú uistiť, že Afgancom "nechýba patričné zariadenie".
Boj proti pestovateľom ópia
Ďalší sporný bod vzťahov týchto spojencov vytiahol na verejnosť vo svojom nedeľnom vydaní denník New York Times. Ten totiž citoval telegram amerického veľvyslanectva v Kábule adresovaný ministerke zahraničia Condoleezze Riceovej, v ktorom sa hovorilo o Karzajovej "neochote presadzovať silné vodcovstvo v boji proti drogám". Afganistan patrí k najväčším svetovým producentom ópia, keď minulý rok sa až 90 percent zo svetovej spotreby vyrobilo práve v tejto krajine. Prudký nárast pestovania maku, z ktorého sa ópium vyrába, sa uskutočnil po páde hnutie Taliban.
Kritiku Američanov ohľadne svojej osobnej laxnosti v boji proti pestovateľom ópia afganský prezident dôrazne odmieta. Aj včera Karzaj, ktorý mal zníženie produkcie ópia aj vo svojom volebnom programe, argumentoval, že tento rok sa aj vďaka zákrokom vlády zníži pestovanie maku o tretinu. Vyzval tiež medzinárodné spoločenstvo, aby Afgancom pomohlo nájsť alternatívny zdroj obživy. "Svoju prácu sme urobili... prestaňme s týmito obvineniami," povedal Karzaj.