Začiatkom tohto týždňa podpísali dohodu o vstupe do európskeho integračného zoskupenia Bulharsko a Rumunsko.
Poľský minister zahraničných vecí Adam Rotfeld pri tejto príležitosti vyhlásil, že právo patriť do zjednotenej Európy má aj Chorvátsko a ďalšie balkánske krajiny, ako napríklad Srbsko. Podobne sa viacerí noví členovia zasadzujú aj za členstvo Ukrajiny v EÚ. "Revolúcia v tejto krajine rozšírila európske dimenzie", tvrdí poľský spisovateľ Andrzej Stasiuk. Aj zásluhou nováčikov Európska únia už prijala tzv. akčný plán vzťahov s Ukrajinou, týkajúci sa hospodárskych reforiem, obchodných vzťahov, životného prostredia i vojenskej spolupráce. Podobné plány vypracoval Brusel aj pre Moldavsko, Maroko, Tunisko a Izrael.
Kým štáty ako Poľsko, Slovensko či Maďarsko sa vyslovujú predovšetkým za integráciu Ukrajiny, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko zasa zdôrazňujú nutnosť aktívnej politiky smerom na Balkán. Poukazujú na to, že vstup Macedónska, Srbska a Čiernej Hory či Bosny a Hercegoviny by sa pozitívne odrazil na bezpečnosti celej juhovýchodnej Európy.
Kým však na východe kontinentu integračná eufória pretrváva, v západnej časti už podpora ďalšieho rozširovania nie je taká jednoznačná. V Bruseli, Paríži a Berlíne sa množia hlasy požadujúce spomalenie celého procesu. (hn/gaf)

Slovensko zarobilo 160 miliónov eur
Prvých osem mesiacov členstva v EÚ prinieslo vlani Slovensku čistý zisk takmer 160 miliónov eur, teda asi šesť miliárd korún. Vyplýva to z neoficiálnych odhadov Európskej komisie. Táto suma je o niečo nižšia, ako boli pôvodné očakávania, pretože EK predpovedala čistú rozpočtovú bilanciu Slovenska 191 miliónov eur. Menej, ako sa pôvodne predpokladalo, získali z EÚ podľa odhadov komisie aj Poľsko (čistá bilancia 1,41 miliardy eur), Maďarsko (159,95 milióna) a Lotyšsko (192,52 milióna). Ostatné nové členské štáty získali oproti pôvodným predpokladom viac: Česká republika napríklad skončila s bilanciou 235,02 milióna eur. (TASR)