Nicolas Sarkozy, francúzsky minister vnútra a budúci nádejný kandidát na post prezidenta, využil novoročný príhovor pre zástupcov médií na predstavenie volebného programu. "Rok 2006 bude rokom akcie. A želám si, aby bol aj rokom prípravy budúcnosti," vyhlásil Sarkozy, čím jasne odmietol výzvu prezidenta Jacquesa Chiraca, aby sa zatiaľ sústredil na prácu v rezorte a "ambície nechal na čas, keď ich bude vhodné predstaviť".
Bezpečnosť
Politika legálnej imigrácie je v srdci programu, ktorý mu umožňuje, ako hovorí popredný francúzsky komentátor Edvy Plewel, "ťažiť zo strachu ľudí". Sarkozy si ako budúci prezident želá pracovné povolenie len pre tých, ktorí budú mať primeranú kvalifikáciu, a no ani tá im neumožní usadiť sa v krajine. Tézu rozviedol nasledujúci deň na neformálnom stretnutí ministrov vnútra vo Viedni, kde žiadal vytvorenie spoločnej európskej databázy žiadateľov o azyl, prihováral sa za zjednotenie kritérií politického azylu a podporil vznik extrakomunitárnych záchytných centier pre migrantov, ktoré by mali byť v Afrike a východnej Európe. Z navrhovaného imigračného zákona však stiahol sprísnenie podmienok vstupu do krajiny pre chorých žiadateľov. Vo vnútornej bezpečnosti žiada Sarkozy možnosť trestne stíhať neplnoletých, pretože mládež, "ktorú definuje zákon z roku 1945, nie je tá istá ako dnes". Skutočným prekvapením bol plán na reformu francúzskych a európskych inštitúcií.
Posilnenie prezidentských právomocí
Francúzsky politický systém sa riadi ústavou piatej republiky z povojnových čias. Prezident je šéfom vlády a má široké právomoci. Chirac je prvým prezidentom piatej republiky, ktorého mandát sa skrátil z pôvodných siedmich rokov na päť. Reforma kompenzovala skrátenie jedného volebného obdobia možnosťou kandidovať po tretí raz, čo nebolo v sedemročnom mandáte možné. Budúci prezidenti by mali možnosť prezentovať sa vo voľbách iba dvakrát a maximálne po desiatich rokoch by tak miesto súčasných 15 museli úrad opustiť. Zároveň by mali posilnené právomoci. Väčšia moc prezidenta by bola strážená parlamentom, ktorý si už roky žiada väčšiu úlohu pri tvorení politík. Prezident sa bude musieť podľa Sarkozyho zodpovedať parlamentu a politický program mu bude musieť najskôr predstaviť. V súčasnosti môže šéf štátu prakticky autonómne rozhodnúť o vzniku zákonov a iniciatív a od parlamentu očakáva iba ich schválenie. Zmení sa aj postavenie premiéra. "Šéfom vlády je prezident, ministerský predseda by mal byť koordinátorom vládnej politiky," vysvetlil Sarkozy. "Návrhy zodpovedajú potrebe autority, ktorú vyjadrujú Francúzi," dodal minister. "Skôr ako prezidenta, ktorý predsedá, si želám prezidenta, lídra," pokračuje Sarkozy.
Reforma EÚ
Zatiaľ čo verejnosť a ostatní Európania stále čakajú na "ambiciózne návrhy" prezidenta Chiraca, ktoré majú dostať Európsku úniu z "inštitucionálneho status quo", Sarkozy má jasnú predstavu. "Referendum (o euroústave) je zbytočné. Niektoré návrhy schváli parlament. Budúca európska ústava by mala byť založená na prvej časti pôvodného návrhu, na ktorú nám stačí súhlas parlamentu." Prvá, inštitucionálna časť organizuje fungovanie dvadsaťpäťky. Ústava zároveň reorganizuje zastúpenie v inštitúciách tak, aby mohla EÚ prijať nových členov. Zatiaľ čo "Rumunsko a Bulharsko postúpili v rokovaniach ďaleko, a tak musíme s nimi počítať", pre ostatné krajiny si želá Sarkozy pauzu. Minister patrí k odporcom tureckého vstupu a v prípade, že sa stane v roku 2007 prezidentom, bude osud Ankary spečatený. Nemecká kancelárka Angela Merkelová aj Sarkozy budú nútiť Turecko k štatútu "privilegovaného partnera". Sarkozy žiada zastavenie akéhokoľvek ďalšieho rozširovania.
O všetkých týchto problémoch chce rozprávať s "vládami, parlamentmi, politickými stranami a občianskou spoločnosťou v členských štátoch" prostredníctvom špeciálnej "misie". Sarkozyho emisári by mali zároveň presvedčiť päť zvyšných najväčších štátov EÚ -- Nemecko, Veľkú Britániu, Poľsko, Španielsko a Taliansko -- "ktoré predstavujú 75 percent obyvateľov únie, aby vytvorili skutočný motor". Veľké krajiny by mali tiež zabrániť navrhnutej reforme Európskej komisie. "Nie je možné, aby mali pobaltské krajiny troch komisárov a Francúzsko alebo Nemecko ani jedného."
Sarkozyho protikandidáti si uvedomujú, že minister má už dnes výrazný programový náskok, no veria, že tempo, ktoré nasadil rok a pol pred voľbami, ho vyčerpá. A že v záverečných dňoch pred aprílovým alebo májovým rozhodovaním nebude schopný reagovať na prekvapenia, ktoré mu chystajú opoziční socialisti.