Jadro je momentálne najväčším nízkouhlíkovým zdrojom energie v Európe a USA. Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry dokonca trikrát väčším ako veterná a slnečná energia dokopy. Väčšina týchto reaktorov však bola postavená v 70. či 80. rokoch a ich životnosť sa skončí okolo roku 2020.
Hlavný ekonóm agentúry Laszlo Varro povedal pre Reuters, že jednotlivé vlády budú musieť výrazne viac investovať do obnoviteľných zdrojov, aby dokázali plnohodnotne nahradiť staré jadrové elektrárne a znížiť uhlíkové emisie, keďže priemerná jadrová elektráreň vyrába energiu asi 8 000 hodín ročne, pričom solárna elektráreň je schopná fungovať len asi 1 500 až 2 000 hodín ročne. „Starnutie jadrových elektrárni je výzvou pre energetickú bezpečnosť a naše odhodlanie prestať používať uhlie a znížiť emisie,“ povedal Varro. Používanie obnoviteľných zdrojov v poslednom desaťročí významne narástlo, avšak asi 20 percent našej kapacity vyrábať nízkouhlíkovú energiu sa stratilo práve kvôli tomu, že sa v rovnakom období odstavovali jadrové reaktory, vysvetlil Varro.
„Toto je len malý príklad toho, čo príde neskôr.“ Rusko a India práve pracujú na stavbe nových elektrární, kým Čína stavia každý štvrťrok jednu jadrovú elektráreň. Budúce projekty v Japonsku sú po katastrofe vo Fukushime neisté. V Európe a USA zas prevláda nechuť stavať nové jadrové reaktory.
Financovanie nových jadrových elektrární sa stalo výzvou. Sčasti preto, lebo niektoré nedávne stavby sa významne predražili. V USA bojuje jadrová energia ešte aj s používaním lacného bridlicového paliva. Vlády, ktoré sa rozhodli pre podporu a používanie obnoviteľných zdrojov, musia zvážiť rozvoj svojej energetickej siete a investovať do skladovania energie, aby kompenzovali premenlivú povahu obnoviteľných zdrojov. Krajiny, ktoré si naopak vybrali jadro, budú nútené tento priemysel finančne podporovať tak, ako to robí Veľká Británia, povedal Varro.
Veterná a solárna energia v poslednej dobe expandovali skutočne rýchlo. „Toto tempo však nie je dostatočné.“ Ak chceme dosiahnuť ciele v boji proti klimatickej zmene, bude sa musieť zvýšiť. Najväčšou výzvou bude Európa a USA, keďže ich kapacita vyrábať jadrovú energiu bola už ustálená alebo sa pomaly znižovala. „Ak nebudeme aspoň sčasti používať aj jadrovú energiu a významne nezrýchlime používanie veternej a solárnej energie, strata energetickej kapacity, akú predstavuje jadro, nás vráti naspäť o 15 až 20 rokov. My si však nemôžeme dovoliť stratiť toľko času,“ doplnil Varro.
