Nielen víkendový výbuch v chemičke spoločnosti Arkema neďaleko Houstonu naznačil, že jednou z veľkých obetí hurikánu Harvey bude petrochemický priemysel. Ten sa sústredí do oblasti Mexického zálivu, a tak vyčíňanie živlu skôr alebo neskôr pocítia všetci Američania.
Štáty Texas a Louisiana totiž zaisťujú takmer 90 percent americkej výroby ethenu teda etylénu. A tento plyn sa používa pre výrobu takmer všetkého, na čo si človek spomenie - od škatúľ na džús a mlieko cez plienky a matrace až po laky či automobily.
Bez tohto plynu, ktorý vzniká napríklad pri spracovaní ropy, by nevznikol polyetylén, najbežnejší obalový materiál. Chýbal by aj polystyrén, ktorým sa zatepľujú budovy, alebo polyvinylchlorid - teda PVC, základná umelá hmota, bez ktorej si prakticky nemožno predstaviť bežný život.
Nedostatok ethenu, a tým pádom aj rastúce ceny, sa preto prejavia vo všetkých odvetviach ekonomiky. "Etylén naozaj patrí k základným kameňom, ktoré ovplyvňujú celý priemysel," zhrnul pre agentúru Bloomberg analytik spoločnosti Nexant Chirag Kothari. Kvôli Harveymu pritom muselo byť prerušených viac ako 60 percent americkej výroby.
Problém pre celý svet
Obchod s týmto tovarom predstavuje v sektore chemického priemyslu podľa odhadov 40 percent celosvetových tržieb, čo pre juh USA znamená citeľnú finančnú stratu. Navyše na Spojené štáty pripadá asi dvadsať percent svetovej výroby, takže sa výpadok pravdepodobne premietne do cien po celom svete.
Cena polyetylénu na svetových trhoch už začala v reakcii na správy z Texasu stúpať. Etylénu sa totiž vyrobí ročne vyše 140 miliónov ton a spolu s látkami, ktoré sú od neho odvodené, sa podieľa na tržbách chemického priemyslu zo 40 percent.
"Kombinácia cesty hurikánu, doby, ktorú nad Texasom vydržal, a množstva zrážok vnieslo do zásobovania v USA nevídaný chaos," vyhlásil Kevin McCarthy z poradenskej skupiny Vertical Research Partners. "Za 18 rokov, čo sledujeme akcie chemických spoločností, sme nič podobné nevideli," dodal.
Zatiaľ však nikto nedokáže povedať, ako výrazne Harvey a následné povodne zničili kľúčovú infraštruktúru. Na niektorých miestach totiž ešte voda kvôli preplneným priehradám a poškodeným hrádzam stúpa.
Škody vo výške stoviek miliárd
Niektoré scenáre predpokladajú, že by sa mohlo podariť výrobu do novembra obnoviť. To je však zrejme iba optimistická predpoveď. Aj keby sa totiž podarilo rafinérie a nadväzujúce prevádzky skutočne sprevádzkovať, stále sa budú výrobcovia stretávať s poškodenými železnicami a cestami.
Hurikán Harvey ašpiruje na prvé miesto najničivejších prírodných katastrof, ktoré USA postihli. Texaský guvernér Greg Abbott odhadol, že na obnovu bude potrebných 180 miliárd dolárov (vyše 151 miliárd eur), škody po hurikáne Katrina, ktorý v roku 2005 najviac spustošil New Orleans a vnútrozemie Louisiany, nakoniec vystúpili na 80 miliárd dolárov.
Americký prezident Donald Trump, ktorý do postihnutých oblastí cez víkend prišiel na druhú návštevu, požiadal Kongres, aby na okamžitú pomoc uvoľnil 7,85 miliardy dolárov.
Rozpočtový riaditeľ Bieleho domu Mick Mulvaney sumu označil za "zálohu" a zdôraznil, že prezident počíta s ďalšou finančnou pomocou. U kongresmanov však môže Trump naraziť.
Trump politikárči
Nie preto, že by zákonodarcovia nechceli pomôcť, ale preto, že Trump chce spojiť rokovania o pomoci so zvýšením dlhového stropu a urobiť z finančnej injekcie na obnovu juhu politikum.
Oveľa väčšou neznámou pre obnovu krajiny však predstavuje ďalší hurikán, ktorý nesie meno Irma. Sformoval sa ďaleko nad vodami tropického Atlantiku a do prvého úderu na ostrovy v Karibiku mu chýbajú asi štyri dni.
Meteorológovia upozorňujú predovšetkým na tempo, akým sa z bežnej tropickej búrky stal hurikán tretej triedy. Irme na to stačilo 24 hodín, počas ktorých sa rýchlosť vetra zvýšila o 80 km/h. Podobným procesom prešiel aj Harvey tesne predtým, než dorazil do Texasu. Zatiaľ nemožno povedať, po akej trase sa bude Irma pohybovať. Môže udrieť kdekoľvek od Mexika až po Kanadu, ale tiež sa môže pobreží úplne vyhnúť a postupne zaniknúť.