Celkovo však mohlo v Mósule zahynúť až 40-tisíc civilistov, zatiaľ totiž nie je jasné, koľko mŕtvych majú na svedomí bojovníci Islamského štátu.
V tomto ohľade by išlo o najkrvavejšiu mestskú bitku od druhej svetovej vojny. Iračania a ich spojenci Mósul dobývali v duchu slávneho výroku z časov vietnamskej vojny: "Táto dedina musí byť zničená, aby bola zachránená."
Celkovo to vyzerá, že koaličné sily dobývali obsadený Mósul podobným štýlom ako svojho času Rusi čečenský Groznyj. Celkové odhady mŕtvych civilistov idú až ku štyridsiatich tisícom ľudí.
Keď pália raketomety Grad
Sú to však len odhady zostavené z čísel o doteraz nájdených a nahlásených mŕtvych a doplnené prehľadmi nezvestných ľudí, pri ktorých je pravdepodobné, že zahynuli. Tieto čísla by sa mali opierať o výpovede susedov a príbuzných.
Krvavé oslobodenie prešlo bez povšimnutia na rozdiel od dobývania povstaleckej časti Aleppa, ktoré vrcholilo zhruba v rovnakej dobe ako prvá fáza mósulskej operácie. Kým Aleppo vyvolávalo v západných médiách veľké emócie a neustále obviňovanie z masakrov civilistov ruskými bombardérmi či sýrskou delostreľbou, udalosti v Mósule nechali tlač vyslovene chladnými.
V Mósule stále vykopávajú z ruín mesta pozostatky obyvateľov. Ale britský denník The Times zverejnil výťah zo správy založenej na údajoch londýnskej monitorovacej skupiny Airways, britského ministerstva obrany, amerického Pentagonu a mimovládnych organizácií, ktoré v Mósule pôsobia.
Celkovo je zatiaľ doložených 8 600 ľudí, ktorí boli zabití americkým a britským bombardovaním a irackými delami. Experti predpokladajú, že číslo ešte vyskočí vyššie, prinajmenšom na desať tisíc.
Vysoký počet mŕtvych spôsobili tri faktory: Štvrte západného Mósulu, kde sa odohrala záverečná fáza bitky, tvorí koncentrácia budov a uličiek, takže civilisti boli veľmi blízko bombardovaných pozícií džihádistov. Tí z nich vlastne urobili ľudské štíty.
Iracká armáda používala pri ostreľovaní aj zbrane, ktoré zaisťujú skôr kobercový rozptyl než chirurgickú presnosť. Príkladom môžu byť raketomety Grad, ktoré Iračania nasadili. Tomu zodpovedajú aj zábery trosiek mesta, na ktorých je vidieť, že celé ulice boli zrovnané so zemou. Tam mohol niekto ťažko prežiť. Ľudia mali bojisko v obývačkách.
Boje vo východnom a západnom Mósule boli iné, rovnako tak i odpor Islamského štátu. Kým východným Mósulom, ktorý bol dobytý v januári, neprešli zničujúce boje, na západe mesta to bolo naopak. Bolo to preto, že východné štvrte sú riedko obývané a zastavané, takže to nebola klasická mestská bitka. Navyše džihádisti vedeli, že môžu ustúpiť do západnej časti mesta, čo bola ich citadela, takže nebojovali do posledného dychu.
Viac mŕtvych ako v Aleppe?
Nie je zatiaľ stále jasné, koľko obyvateľov Mósulu počas bojov postrieľali bojovníci Islamského štátu. Podľa mnohých svedectiev z mesta si však počas bojov nepočínali ako v rukavičkách ani irackí vojaci.
Iracké úrady zatiaľ odhadujú, že v bojoch v meste zahynulo pätnásť až dvadsať tisíc ľudí. Kurdská spravodajská služba, ktorá mala v Mósule po celý čas okupácie Islamským štátom aj oslobodzovacej operácie svojich agentov, však verí, že ich bolo až 40 000.
Ak by sa to naplnilo, počet mŕtvych v Mósule by vysoko zatienil Aleppo či Groznyj, veľké mestské bitky posledných rokov.
Faktom je, že civilisti v moderných vojnách, ktoré sa vedú na pohyblivých frontoch a priamo v mestách, umierajú viac, než sa zdá. Napríklad pri bombardovacej predohre spojeneckého vylodenia v Normandii v roku 1944 zabili bomby do 50 000 Francúzov. A v deň invázie bolo zabitých viac francúzskych civilistov než spojeneckých vojakov na vyloďovacích plážach.