Reuters
StoryEditor

Keď Židia, prečo nie my? Poľsko žiada od Nemecka reparácie za zničenie Varšavy

05.08.2017, 18:30
Najnovšia iniciatíva poľskej vládnej strany spôsobuje nechápavé grimasy u nemeckých susedov.

Politici poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) na čele s jej šéfom Jarosławom Kaczyńským chcú od Nemcov odškodnenie za zničenie Varšavy počas druhej svetovej vojny. Vec však pôsobí skôr ako zastierací manéver, ktorý má skryť spory strany s prezidentom Adrzejom Dudom a EÚ kvôli spornej súdnej reforme.

Najnovšia iniciatíva poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) a najmä jej predsedu Jarosława Kaczyńského, možno zatiaľ nedvíha zo stoličiek predstaviteľov Európskej únie, ale iste spôsobuje nechápavé grimasy u nemeckých susedov.

Kaczyński sa totiž minulý týždeň v rozhovore pre krajne konzervatívnu katolícku stanicu Radio Maryja zmienil, že krajina bude od Berlína chcieť vyplatiť odškodné za bombardovanie a zničenie metropoly Varšavy, čo označil za "historický protiútok" poľskej vlády proti Nemecku. To podľa neho "mnoho rokov odmietalo prijať zodpovednosť za druhú svetovú vojnu". Urobil tak v čase pred utorňajším výročím, keď si Poliaci pripomenuli 73 rokov od vypuknutia varšavského protinacistického povstania.

Poliaci sa reparácií po vojne zriekli

Podobne ako šéf PiS sa potom v stredu vyjadril poslanec strany Arkadiusz Mularczyk, ktorý iniciatívu označil za "morálnu povinnosť". Poľskej agentúre PAP povedal, že spôsobmi, ktorými by sa mohli reparácie od Nemecka legálne vymáhať, sa bude zaoberať vedecká komisia dolnej komory parlamentu (Sejmu). Výsledok svojej analýzy má zákonodarcom predstaviť o týždeň, teda v piatok 11. augusta.

Škody v meste sa za niekdajšieho starostu Varšavy Lecha Kaczyńského - dvojčaťa súčasného šéfa PiS, ktorý zahynul pri leteckej katastrofe pri Smolensku pred siedmimi rokmi - odhadli na 45,3 miliardy dolárov.

"Ak Židia dostali kompenzácie - a právom - za stratu majetku, prečo by sme ich nemohli požadovať aj my?" vyhlásil europoslanec za PiS Ryszard Czarnecki.

Pritom osem rokov po vojne, v auguste roku 1953, sa Poliaci reparácií od Nemcov zriekli, aby "prispeli k vyriešeniu nemeckej otázky v duchu demokracie a mieru". Teraz však tvrdia, že to nie je pravda. Poľský minister obrany Antoni Macierewicz pre poľskú televíziu uviedol, že vtedajšia Poľská ľudová republika bola rovnako ako východné Nemecko "bábkovým štátom Sovietskeho zväzu", a samotní Poliaci sa teda požiadavky na reparácie za nacistické škody nikdy nezriekli. Peniaze im preto "neodškriepiteľne" patria. Zavraždenie viac ako 200-tisíc civilistov vo Varšave navyše Macierewicz označil za genocídu a "jediné, čo Nemci môžu v tomto prípade urobiť, je skúsiť zaplatiť svoj hrozný dlh poľskému národu".

Poliaci sa k druhej svetovej vojne nevracajú prvýkrát. Už pred desiatimi rokmi Jarosław Kaczyński ako premiér povedal, že Poľsko by malo mať viac hlasov v Európskej rade s ohľadom na tri milióny Poliakov a tri milióny poľských Židov, ktorých nacisti vyhladili.

Berlín oživovanie otázky vojnových reparácií necháva chladným. Podľa zastupujúcej hovorkyne nemeckej vlády Ulrike Demmerovej síce Nemecko bezpochyby bolo morálne, politicky a finančne zodpovedné za svoje historické činy, trvá však na tom, že otázka reparácií sa už v minulosti právne ošetrila a ide o uzavretú vec. Dodala, že Nemecko za vojnové škody nielen Poľsko už významne odškodnilo. Podľa týždenníka Die Zeit krajine zaplatilo viac než 250 miliónov eur. Za nacistické previnenia vraj navyše Berlín platí nemalé kompenzácie dodnes.

Mstia sa Poliaci za kritiku EÚ?

Poľsko otvorením najnovšej bojovej fronty s EÚ prispelo k už i tak napätým vzťahom s Úniou. Tá s Varšavou vedie spor kvôli bojkotu migračných kvót - proti ktorým Poľsko spolu s Maďarskom podalo žalobu - aj kvôli spornej justičnej reforme. Brusel Varšavu kritizoval aj za politické zásahy do slobodných médií. Sankcie Poľsku hrozia aj za pokračujúci výrub v chránenom Bialowiežskom pralese.

Osobný boj potom vedie Kaczyński s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom. Stále ho trápi Smolenská katastrofa z apríla 2010, pri ktorej zahynul jeho brat. Pred varšavskú prokuratúru bol preto včera Tusk znovu predvolaný ako svedok aj niekdajší premiér zo strany Občianska platforma (PO). Poľskému kabinetu Tusk predsedal práve v čase havárie. "Má sa čoho báť," vyhlásil na jeho adresu Jarosław Kaczyński.

01 - Modified: 2024-11-21 22:48:42 - Feat.: - Title: Opozičným kandidátom na poľského prezidenta má byť šéf Inštitútu národnej pamäti, tvrdia médiá 02 - Modified: 2024-11-21 22:14:06 - Feat.: - Title: SPD nominuje napriek nízkej popularite Scholza za kandidáta na nemeckého kancelára, tvrdí spolupredseda strany 03 - Modified: 2024-11-21 21:42:21 - Feat.: - Title: Rada Európy ocenila úsilie Poľska o integráciu ukrajinských detí, je ich 293-tisíc 04 - Modified: 2024-11-21 20:11:39 - Feat.: - Title: Nemecký minister obrany nehodlá viesť SPD do volieb, lídrom bude zrejme Scholz 05 - Modified: 2024-11-21 17:39:13 - Feat.: - Title: Vyjednávanie nikam nevedie. Nemecké odbory vo Volkswagene odporučia členom vstúpiť v decembri do štrajku
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
22. november 2024 04:40