Extrémom je pskovská oblasť na severozápade krajiny, kde od konca ZSSR zmizli celé dediny. Cesty pohltili stromy, polia ustupujú bažinám a lesom. Svadbu v miestnych kostolíkoch miestni ani nepamätajú, píše denník The New York Times.
Sýto zelené pastviny, orgovány kvitnúce pozdĺž ciest, malebné chalupy a vidiecky kostolík s cibuľovitou kopulou. Dedinka Baruta v Pskovskej oblasti na prvý pohľad pôsobí ako reklama na ruskú bukolickú idylu.
Lenže tá už je dávno preč. Dedina ležiaca sto kilometrov východne od hraníc s Lotyšskom vymiera. Poľnohospodárstvo mizne, strechy stodôl sa prepadajú a na okolité polia sa vkráda les. "Svadbu alebo krst sme tu už dlho nemali - väčšinou len pohreby," zveril sa reportérovi denníka The New York Times 59-ročný Alexander Fjodorov.
Úpadok prišiel po rozpade Sovietskeho zväzu a rozpustení miestneho kolchozu. Mladí utiekli do miest, zavrela sa škola, v kostole sa prestali slúžiť pravidelné omše. Zostal len konzum, ktorý ponúka od všetkého trochu ale predovšetkým vodku.
Básnik Valentin Kurbatov sa sem prisťahoval v 60. rokoch, kedy pskovská oblasť bola známa pestovaním ľanu.
"Ľan je modrý ako nebo a keď som sem prišiel, bolo to ako keby sa obloha zrkadlila v poliach ľanu. Teraz sa vracajú kroviská a močiare. Keď idete do Moskvy, vidíte z vlaku len čierny a pustý les," obzerá sa za lepšími časmi.
Barutu dnes držia nad vodou chatári z Petrohradu či Moskvy, niektoré dediny v okolí však už sú opustené a pomaly sa rozpadajú. Uprostred ciest pučia stromy a cestu tam nepoznajú ani miestni taxikári. "Mladí odišli, starí zomreli," krčí ramenami 73-ročná Antonina Levedovová, ktorá na cintoríne v bare upratuje rodinnú hrobku.
Rusi umierajú rýchlejšie, než sa rodia
Rusko čelí veľkému demografickému problému. Prognóza OSN počíta s tým, že v polovici storočia bude mať 132 miliónov obyvateľov, o desať miliónov menej ako dnes. Pesimistický variant dokonca predpovedá, že najväčšia krajina sveta bude mať tom čase už len 100 miliónov obyvateľov.
Čo za tým je? Jednoducho povedané - Rusi umierajú rýchlejšie, než sa rodia. Za prvý polrok tohto roka prišlo na svet o 107 349 menej detí, ako za rovnaké obdobie minulého roka. Počet zosnulých za prvých šesť mesiacov roka 2017 prevyšuje počet novorodencov o takmer 120 000.
Miera úmrtnosti sa síce znižuje, stále však zostáva relatívne vysoká - zatiaľ čo muži na Západe sa v priemere dožívajú 76 rokov, v Rusku o štyri roky menej. Na vine sú problémy v zdravotníctve, epidémie drogovej závislosti, AIDS a alkoholizmus.
Závažnosť situácie si uvedomuje aj Moskva. "Demografia je životne dôležitá pre rozvoj našej krajiny na desiatky rokov dopredu," vyhlásil prezident Vladimir Putin. Vláda už predstavila viacero iniciatív na podporu pôrodnosti, predovšetkým jednorazový príspevok vo výške asi 6500 eur na druhé dieťa. Putin tiež každý rok udeľuje rodičom siedmich a viac detí Rád rodičovskej slávy.
Ani peniaze od štátu, ani metále od šéfa Kremľa však zatiaľ vývoj situácie nezvrátili.
Spätosť s pôdou
Ruskú demografickú krízu je najlepšie vidieť na vidieku a pskovská oblasť, kde leží dedinka Baruta, je jedným z najhoršie postihnutých regiónov. Na tisíc obyvateľov tu ročne pripadá 18 úmrtí, ale iba 11 novorodencov. Demografi počítajú s tým, že zatiaľ čo dnes tu žije 642 000 ľudí, za pätnásť rokov ich bude o 120 000 menej.
Odliv ľudí naštartovalo uzavretie zbrojoviek v 90. rokoch. Miestni dlho dúfali, že región bude ťažiť z blízkosti pobaltských republík a stane sa ruskou bránou do Európy. K ničomu takému nedošlo, pred tromi rokmi navyše vzťahy a biznis s Pobaltím narušila kríza na Ukrajine.
"Pohraničie je dnes veľmi nepriateľský kraj. Kvôli politike sa tu z toho stal zapadákov," hovorí Lev Šlosberg z miestnej bunky opozičnej strany Jabloko. Pred desiatimi rokmi v Pskovskej oblasti bolo 26 pôrodníc, dnes v regióne s rozlohou Chorvátska fungujú len štyri. Tí, ktorí si to môžu dovoliť, jazdia rodiť do Estónska.
Niektorí Rusi sa obávajú, že s vyľudňovaním vidieka pomaly mizne aj duša ruskej kultúry. "Rusko je od svojho vzniku z podstaty dedinské. To najlepšie z nás - národná mentalita, národné hospodárstvo - to všetko je hlboko zakorenené v našej spätosti s pôdou," smúti básnik Valentin Kurbatov.