Pre Kimov režim predstavujú severokórejskí gastarbeitri vítaný zdroj príjmov. Presné dáta nie sú k dispozícii, podľa dva roky starej správy OSN však pracuje v zahraničí asi 50-tisíc Severokórejčanov a Pchjongjang na ich práci ročne zarobí asi 1,2 až 2,3 miliardy dolárov.
Väčšina Severokórejčanov pracuje v Číne a v Rusku, asi 6000 ich ale otročí aj v bohatých krajinách Perzského zálivu.
"Jednoducho povedané - Severná Kórea je izolovaná krajina a preto neustále hľadá zdroje valút," povedal agentúre AP analytik Giorgio Cafiero, šéf washingtonskej konzultačnej firmy Gulf State Analytics. "Severokórejčania Perzský záliv považujú za veľmi spoľahlivé miesto na zarábanie peňazí."
Výhodné je to aj pre ropných šejkov. "Niektoré blízkovýchodné krajiny rady najímajú Severokórejčanov, pretože ich fluktuácia je skutočne veľmi nízka. Severokórejčania vám neutečú a zostanú najmenej tri roky. A zároveň sú lacní," podotýka Go Myong-Hyun, výskumník z Asan Institute for Policy Studies.
Dvesto dolárov za mesiac driny
Severokórejskí robotníci v krajinách Perzského zálivu zarobia asi tisíc dolárov (približne 850 eur) za mesiac, píše AP s odvolaním sa na zdroje oboznámené s biznisom okolo zamestnávanie Kimových poddaných. Polovica z toho ide do vrecka ich vláde, 300 dolárov dostanú manažéri stavebných firiem. Aj dvesto dolárov mesačne ale predstavuje v KĽDR, kde priemerný ročný zárobok činí 1700 dolárov, slušné peniaze.
Severokórejčanov v Perzskom zálive čaká pekelná klíma, otrocké podmienky, až dvadsaťhodinová pracovná doba a neustály dohľad. V Emirátoch väčšinou bývajú po ôsmich v malých bytoch s rozlohou 21 metrov štvorcových a trpia nedostatkom jedla. Vlani v Dubaji zatkli jedného Severokórejčana, ktorý bol tak hladný, že unikol dozorcom a vydal sa kradnúť do obchodu. Najmenej jeden robotník z KĽDR vlani zomrel pri nehode na stavbe.
Do Spojených arabských emirátov by podľa zdrojov agentúry AP malo v najbližších mesiacoch doraziť ďalších tisíc robotníkov z KĽDR. Severokórejčania pracujú aj na rozširovaní leteckej základne al-Dahfra neďaleko abú Zabí, ktorú využíva americká armáda pri náletoch na pozície Islamského štátu v Iraku a Sýrii. Na základni je umiestnených asi päťtisíc amerických vojakov.
Severokórejčania tu zrejme pracujú pre subdodávateľov, takže americká armáda sa o nich vôbec nemusela dozvedieť. "Nie sme si vedomí, že by na základni al-Dahfra pracovali nejakí Severokórejčania. Ak by tam boli, určite by sme sa tým zaoberali," povedal agentúre AP major Josh T. Jacques, hovorca amerického velenia na Blízkom východe.
Podľa analytikov zatiaľ nebol zaznamenaný žiadny prípad, že by sa severokórejskí robotníci v Perzskom zálive zaoberali špionážou. "Väčšinou sa snažia nevzbudzovať pozornosť. Jazdia tam kvôli peniazom, zarábať. Nie sú tam preto, aby škodili, pretože to by prekazilo príležitosti na zárobok," hovorí Go Myong-Hyun.
Tlak z Washingtonu
Spojené štáty sa snažia krajiny Perzského záliv prinútiť, aby väzby na Kimov režim obmedzili. Americký Kongres tento týždeň schválil nové sankcie, ktoré cielia aj na využívanie práce severokórejských robotníkov v zahraničí.
Omán už vlani v decembri vypovedal tristo Severokórejčanov, v Katare pred dvomi rokmi prepustili deväťdesiat Severokórejčanov kvôli kauze okolo porušovania pracovných predpisov. Kuvajt, kde je jediná ambasáda KĽDR v regióne, prestal vlani Severokorejčanom vydávať pracovné víza a ukončil priame letecké spojenie s Pchjongajgom.
Krajiny Perzského zálivu svoje väzby na komunistický režim v Pchjongjangu taja. Analytici sa domnievajú, že vzťahy s Washingtonom a dodávky ropy a zemného plynu do Južnej Kórey a Japonska sú pre nich príliš dôležité a pokiaľ na ne Spojené štáty viac zatlačia, pokojne nechajú Severnú Kóreu v štichu.
"Spojené štáty už na krajiny Perzského zálivu vyvinuli nátlak, aby sa od Severokórejčanov dištancovali. Dokážem si predstaviť, že Trumpová administratíva bude v týchto snahách pokračovať. Ak by došlo ku konfliktu, arabské štáty v Zálive by mali veľa čo stratiť," hovorí Giorgio Cafiero.